Ostatné sú vraj v úplnom poriadku. Problém je vraj v nepravdivom informovaní.
BRATISLAVA. „Bola by som veľmi rada, keby ste už konečne začali hovoriť pravdu." Ministerka práce Viera Tomanová (Smer) takto včera reagovala na zverejnené informácie, že Brusel vidí problémy v pilotných sociálnych podnikoch. Tomanová dostala predbežnú správu od kontrolórov Európskej komisie v pondelok.
Ministerka sa bráni: „Ako môžete hovoriť o výške štátnej pomoci, keď samotný Brusel v tom nemá jasno."
Nehovorila však pravdu. Usvedčujú ju jej vlastné kroky z minulého roka. Nariadila totiž, že všetky ostatné sociálne podniky, okrem pilotných, sa musia riadiť podľa európskych pravidiel. A preto im radikálne znížila dotácie.
Pôvodne mohli dostávať na jedno pracovné miesto až 471 eur. Po čase im preplácali len 90 percent z tejto sumy a napokon len 50 percent, čiže maximálne 235 eur.
Ústredie práce len v priebehu štyroch mesiacov znižovalo na príkaz ministerstva práce príspevky, ktoré môže sociálny podnik dostať na jedno pracovné miesto.
Vraj preto, že „Európska komisia novým nariadením zmenila intenzitu štátnej pomoci", vysvetľovala vtedy hovorkyňa ústredia práce Danica Lehocká. Ministerstvo práce tvrdilo, že na pilotné sociálne podniky sa toto nariadenie nevzťahuje a pravidlá ich financovania neupravilo.
Stopercentný zásah
Napriek tomu Tomanová včera tvrdila, že „od roku 1998 nebol nastavený právny rámec a právne podmienky pre sociálne podnikanie".
Vzápätí jej však nič nebránilo povedať, že v sociálnom podniku Arvik boli porušené európske pravidlá poskytovania štátnej pomoci a aj v ďalšom sociálnom podniku môže ísť o rovnaký problém. Ostatné sú vraj v poriadku a môžu pokračovať.
Európska komisia však kontrolovala len dva sociálne podniky - Arvik a Revúcky sociálny podnik. Takže je to takpovediac stopercentný zásah.
Ak by kontrolovala aj zvyšných šesť, pravdepodobne by našla tie isté problémy. Z materiálov z ministerstva totiž vyplýva, že podmienky fungovania všetkých ôsmich sociálnych podnikov boli nastavené podľa jednotných pravidiel: „Alokovaná výška pomoci bola definovaná na sumu maximálne tri milióny eur na jeden pilotný projekt s obdobím realizácie 30 mesiacov. Prijímateľ je povinný participovať na financovaní vo výške päť percent celkových oprávnených výdavkov."
Pritom ministerstvo nedodržalo ani vlastnú zásadu poskytnúť maximálne tri milióny eur, pretože sedem z nich dostalo takmer triapolmiliónovú dotáciu.
Poslala na nich kontrolu
Tomanová je presvedčená, že Brusel preplatí všetky peniaze poskytnuté pilotným sociálnym podnikom. Teda okrem Arviku, ktorý „musí všetko vrátiť".
Pritom ministerka vraj zrušila zmluvu s Arvikom pre porušenie zmluvných podmienok, a nie pre nesúlad s pravidlami poskytovania štátnej pomoci, hoci teraz konštatuje, že tam bol problém.
Tomanová dokonca poslala na Arvik kontrolu Národného inšpektorátu práce, ústredia práce, daňového úradu „a vzhľadom na to, že ide o európske peniaze, aj Úrad boja proti korupcii".
O peniaze Európskej únie ide aj v ostatných siedmich podnikoch. Tie protikorupčnému úradu nenahlásila, hoci podnikajú podľa rovnakých pravidiel. Napriek tomu aj ony sú v súčasnosti pod drobnohľadom - kontroluje ich rezort financií na žiadosť Európskej komisie.
Ako SMER-SD plní sľub lepšie čerpať eurofondy
Čo sľúbili: SMER - sociálna demokracia bude presadzovať:
- aby sa skrátil zdĺhavý proces vyhodnocovania projektov a tým aj minimalizovali ťažkosti spojené s efektívnym čerpaním zdrojov Európskej únie, ktoré je na veľmi nízkej úrovni
- aby sa zvýšila kontrola a transparentnosť čerpania európskych fondov a odstraňovalo riziko prípadov vrátenia pridelených zdrojov a uloženia prísnych sankcií
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Efektívne využitie peňazí z eurofondov pomôže zvýšiť kvalitu života.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda úspešne dočerpala eurofondy určené na programovacie obdobie 2004-2006 v sume takmer 1,2 mld. eur. V roku 2009 však Európska komisia požiadala Slovensko o vrátenie 38 mil. eur. Podstatne menej úspešná bola vláda pri čerpaní prostriedkov určených na roky 2007-13. K septembru 2009 Slovensko vyčerpalo iba 1,6% z 13,4 mld. eur, pričom schválené boli projekty vo výške 18,8%. Pre porovnanie, Česká republika čerpala fondy takmer 4-krát rýchlejšie. Prideľovanie eurofondov poznačilo aj viacero škandálov, keď napríklad Európska komisia stopla preplatenie 11 mil. eur víťazovi nástenkového tendra a podobný krok hrozí aj pri čerpaní fondov sociálnymi podnikmi zriaďovanými ministerstvom práce.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
