BRATISLAVA. Pochybnosti o transparentnosti v tendroch štátnych firiem neustávajú. Aj včera prišiel do našej redakcie anonymný e-mail, ktorý poukazuje na možné machinácie pri verejnej súťaži štátneho podniku Železnice Slovenskej republiky (ŽSR).
Ide o modernizáciu železničnej trate medzi Zlatovcami a Trenčianskou Teplou. Rekonštruovať sa má približne 10 kilometrov, tak aby boli vlaky schopné ísť rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu.
Ponuky v tendri Skanska : 201 miliónov eur + 33 638 výlukových hodín Trnavská stavebná spoločnosť : 245 miliónov eur + 17 925 výlukových hodín OHL ŽS : 263 miliónov eur + 18 548 výlukových hodín Strabag : 279 miliónov eur +
22 638 výlukových hodín
Podľa informácií v e-maili majú ŽSR zmanipulovať tender tak, aby vyhrala drahšia ponuka českej firmy OHL ŽS. Najlacnejšiu ponuku poslala švédska spoločnosť Skanska.
V e-maili, ktorý dostali napríklad Úrad boja proti korupcii či Protikorupčný úrad Európskej únie, sa píše, že riaditeľ príslušného odboru železníc Miroslav M. „je pod veľkým tlakom, pretože už prevzal zálohu, cca 100 tisíc eur, za ovplyvnenie verejnej súťaže v prospech OHL ŽS".
Podľa informácií SME z prostredia protikorupčneho úradu neberú ani anonymné informácie na ľahkú váhu a začínajú ich preverovať. Miroslav M. pritom už čelí jednému preverovaniu z prijímania úplatkov.
OHL ŽS obvinenia odmietla. „Vždy postupujeme pri účasti vo výberových konaniach v súlade so zadanými podmienkami a platnou legislatívou," napísala hovorkyňa Taťjana Pelíšková.
S ostatnými otázkami nás odporučila na železnice. Tie sa k anonymnému udaniu odmietajú vyjadriť. „V tejto veci už bolo podané trestné oznámenie," povedala Dana Hurtová z tlačového oddelenia železníc.
Ministerstvo dopravy, ktoré má ŽSR pod patronátom, hovorí, že si anonym preverí.
Ako na to OHL ŽS by sa mala k víťazstvu v tendri dostať vďaka vyradeniu najlacnejšej ponuky firmy Skanska. Železnice sa vraj pokúsia vylúčiť ich ponuku pod zámienkou chyby pri výpočte výlukových hodín.
To je čas, za ktorý bude trať medzi Zlatovcami a Trenčianskou Teplou mimo prevádzky. Skanska vypočítala, že to bude až 33 844 hodín. Pritom OHL ŽS v ponuke tvrdia, že by dokázali trať zrekonštruovať o 15 296 hodín rýchlejšie.
Magdaléna Dobišová z firmy Skanska hovorí, že tento čas je potrebný, aby bola rekonštrukcia spravená kvalitne a že aj pri takejto dlhej výluke je ich ponuka najvýhodnejšia o desať bodov. Ak by železnice tento argument Skanskej prijali, podľa anonymu sa komisia pokúsi súťaž zrušiť.
To, že anonym má dobré informácie z vnútra komisie, dokazuje aj fakt, že už jeho prvý e-mail bol pravdivý. Minulý týždeň sa totiž otvárali obálky s cenovými ponukami a anonym ešte pred ich zverejnením vedel, že Skanska ponúka najnižšiu cenu.
Vysvetľujú aj NDS Skanska sa v súčasnosti potýka aj s nevôľou štátnej Národnej diaľničnej spoločnosti.
V tendri na výstavbu diaľnicu D3 okolo Žiliny ponúkla najnižšiu cenu. NDS sa to však nepáči a žiada ich o vyjadrenie, že dokážu stavať tak lacno.
Podľa informácií denníka Pravda diaľničiari uvažujú, že tender zrušia. Komisia o ich argumentoch rozhoduje už mesiac. NDS sa k tendru odmieta vyjadriť.
Ako vláda plní sľub zabezpečiť úspory vo verejnom obstarávaní, správe nehnuteľností a informačných systémov
Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.
Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006
Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).
Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností (výnimkou sú rezorty vnútra a kultúry, kde proces začal výberom centrálneho správcu), informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub rozvíjať podniky v štátnom vlastníctve
Čo sľúbili: Vláda Slovenskej republiky je presvedčená, že aj štát môže byť dobrý hospodár a veď netreba chodiť ďaleko. V Európe máme množstvo veľmi kvalitných firiem v štátnom vlastníctve, ktoré sú dôkazom toho, že aj štát môže spravovať majetok.
Zdroj: Robert Fico, hodina otázok, NRSR, 19.10.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ak si štát vo svojom vlastníctve ponechá podniky, mal by zabezpečiť ich efektívne fungovanie.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Mnohé zo štátnych podnikov stagnujú alebo sa ich výkony zhoršujú, pričom do plusových čísel sa nedostali ani v predkrízovom období. Železnice SR, Cargo Slovakia, Slovenskú televíziu, Slovenský rozhlas, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu či štátne nemocnice musela vláda zachraňovať dotáciami, resp. návratnou finančnou výpomocou. Proti „nezodpovednému a nehospodárnemu nakladaniu s financiami" protestovali v roku 2009 aj zamestnanci Lesov SR.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
