BRATISLAVA. Zrýchlenú stavbu dôležitých cestných ťahov očakávala vláda Roberta Fica (Smer-SD) od zapojenia súkromných investorov do projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP). Pôvodne naplánované termíny dokončenia ciest sa však aj pre negatívne vplyvy hospodárskej krízy posunuli. Naplno sa zatiaľ rozbehli len práce na asi 50 kilometrov dlhom úseku rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou.
Kabinet si naplánoval vybudovať prostredníctvom PPP projektov celkovo vyše 150 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. O metóde, pri ktorej stavbu financuje súkromný koncesionár a štát mu neskôr v splátkach dlhodobo hradí vybudovanie a prevádzku diela, uvažovala ešte bývalá vláda Mikuláša Dzurindu. Reálne však PPP projekty spustil až súčasný Ficov kabinet. Zamýšľané cesty rozdelil do troch balíkov. Podľa vlaňajšieho odhadu ministra dopravy Ľubomíra Vážneho by táto forma budovania diaľnic mala Slovensko stáť okolo 21 miliárd eur. Štát má diela po dobudovaní koncesionárom splácať 30 rokov. Po navýšení o úroky sa tak cesty výrazne predražia.
Ministerstvo dopravy vyhlásilo prvý medzinárodný tender na výber zhotoviteľa približne 75 kilometrov diaľnice D1 v Žilinskom a Prešovskom kraji v novembri 2007. O mesiac neskôr nasledovala súťaž na dodávku a prevádzku okolo 50 kilometrov cesty R1 a v apríli 2008 tender na technicky náročný, približne 30-kilometrový úsek D1 s viacerými tunelmi v okolí Žiliny. Fico pritom po voľbách v roku 2006 vyhlásil, že do roku 2010 by malo byť s výnimkou technicky náročných úsekov dobudované celé spojenie medzi Bratislavou a Košicami.
Napokon sa naplno začala prostredníctvom PPP projektov stavať rýchlostná cesta R1. Konzorcium Granvia pod vedením francúzskej firmy Vinci spustilo práce vlani v auguste, stavebné náklady na vybudovanie štyroch úsekov R1 sú naplánované na 900 miliónov eur, ale ďalšie milióny si vyžiada napríklad následná prevádzka. Štát by mal za tri desaťročia uhradiť koncesionárovi okolo 3,5 miliardy eur. Prvé úseky by mali byť dokončené na budúci rok, posledné o rok neskôr. Do financovania projektu sa zapojila viac ako desiatka bánk, vrátane Európskej banky pre obnovu a rozvoj.
Naopak chýbajúce finančné krytie projektu zatiaľ brzdí rozbeh stavby severnej časti D1, o ktorú sa má postarať združenie na čele s francúzskou spoločnosťou Bouygues. V konzorciu sú zastúpené aj slovenské stavebné firmy Váhostav a Doprastav. Vláda koncesionárovi už niekoľkokrát predĺžila termín na získanie peňazí, ktoré má aktuálne zabezpečiť do konca apríla.
Zatiaľ najmenej pokročil najmenší z trojice balíkov PPP projektov, a to výstavba okolo 30 kilometrov D1 v okolí Žiliny vrátane viac ako sedemkilometrového tunela Višňové - Dubná Skala. Výstavbu vláda priklepla konzorciu okolo nemeckej spoločnosti Hochtief PPP Solutions, získanie peňazí na projekt by malo preukázať do polovice roka. Stavba by podľa predbežných odhadov mala vyjsť na zhruba dve miliardy eur, dokončenie diela je zatiaľ naplánované na rok 2014.
Od stavby ciest si Ficova vláda, ktorej v júni vyprší štvorročné funkčné obdobie, sľubuje aj povzbudenie hospodárskeho rastu prostredníctvom investícií a rastu zamestnanosti. Pre urýchlenie budovania diaľnic koalícia Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS presadila v parlamente aj viaceré zmeny zákonov, ktoré napríklad obmedzili práva súkromných vlastníkov pôdy.
Ako SMER-SD plní sľub o obmedzenom využívaní PPP projektov pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest
Čo sľúbili: Smer doporučuje zaoberať sa možnosťou financovať menšie úseky formou PPP (Public-Private-Partnership) v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t.j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.
Zdroj: Tlačová konferencia Smeru, 22.3.2005
„Ak bude strategický referenčný rámec podľa našich predstáv, potreba budovania a financovania diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, označované ako PPP projekty, nie je potrebná. Tento spôsob by nám pomohol len z hľadiska času a termínov. Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu."
Zdroj: Ľubomír Vážny, Na diaľnice bude dosť, chceme šetriť, Pravda, 24.7.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vzhľadom na minimálne skúsenosti s PPP projektmi a vysoké riziko ich predraženia súhlasia s plánom spustiť PPP projekty najskôr na kratších a menej náročných úsekoch.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda po voľbách rozbehla tri veľké súťaže na stavbu diaľnic cez PPP projekty v celkovej dĺžke 151 km. Podľa médií boli pôvodné odhady nákladov približne 3,52 mld. eur, neskôr sa však predpokladané náklady vyšplhali na 6,4 mld. eur.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
