BRATISLAVA. Mali by sa viac než zdvojnásobiť, priblížil ČTK predseda strany a jeden z autorov slovenskej daňovej reformy Richard Sulík. Ekonóm zo Slovenskej akadémie vied a poradca súčasného premiéra Roberta Fica Peter Staněk však tvrdil, že reforma SaS by bola hrozbou pre verejné financie. Pochybnosti o možnosti jej spustenia mali aj opoziční politici.
Vyšší výnos z daní bude podľa SaS nevyhnutný na vykrytie výpadku v odvodovom systéme. V súčasnosti totiž dosahuje celkové odvodové zaťaženie úroveň 48,6 percenta z hrubej mzdy. Po novom by to bolo len vo výške 18 percent. Odvody by uhrádzali už len zamestnanci, pričom ich platy by sa navýšili o terajšie odvody zamestnávateľov. Deväť percent z takzvanej superhrubej mzdy by smerovalo do Sociálnej poisťovne a deväť do zdravotného poistenia.
K dvom základným odvodom by sa po dovŕšení veku 35 rokov pridal tretí - odvod do druhého penzijného piliera vo výške 6,67 percenta. Nahradil by terajšie platby Sociálnej poisťovne, ktorá do druhého dôchodkového piliera prispieva deviatimi percentami zo mzdy. Reformou by SaS chcela taktiež nahradiť všetky terajšie štátne sociálne dávky jednou - takzvaným odvodovým bonusom. Ten by zohľadňoval postavenie prijímateľa. Ak by bol napríklad invalidom, dostával by viac peňazí. Na odvodový bonus by mali nárok aj pracujúci, znižoval by sa im o desať percent ich príjmu. Malo by to podľa SaS napríklad motivovať k vyššej pracovnej aktivite ľudí, pretože narozdiel od súčasnosti by po zamestnaní sa neprichádzali o veľkú časť štátnej podpory pre nepracujúcich.
"Významnou časťou chceme odvodový bonus financovať tým, že daň z príjmu bude uplatnená bez akejkoľvek výnimky z celej vytvorenej hodnoty," povedal predseda Slobody a Solidarity, ktorá má reálne šance dostať sa do parlamentu. Ľudia by si tak už nemohli nárokovať terajšie nezdaniteľné minimum vo výške približne 335 eur mesačne. Zrušiť by sa mali aj ďalšie položky, ktoré je možné z daní odpočítavať, napríklad životné poistky. Podľa SaS by bolo možné v prepočte na údaje z roku 2008 z príjmových daní získať spolu asi deväť miliárd eur, pričom celkové príjmy verejného rozpočtu boli asi 23,4 miliardy eur.
Staněk však zámer kritizoval, je podľa neho príliš riskantný. "Riziká sú isté, ale prínosy veľmi otázne," povedal ČTK. Pochybnosti o možnosti razantného zníženia odvodov mal aj poslanec opozičného KDH a bývalý minister práce Július Brocka. Vo verejných financiách podľa neho v súčasnosti chýba príliš veľa peňazí, aby bolo možné naplniť predstavy SaS, povedal ČTK. Ani Eugen Jurzyca z SDKÚ-DS bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu spustenie odvodového bonusu jednoznačne nepodporil, hoci prípadnú spoluprácu so SaS po voľbách by privítal.
O potrebe reformovať odvodový systém sa na Slovensku diskutuje už dlhšie. Zmeny požadujú napríklad podnikatelia. Rozvoj podnikateľského prostredia sa považuje za nevyhnutný krok pre pokles nezamestnanosti.
