BRATISLAVA. Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová (Smer-SD) odmieta definitívnosť správy Európskej komisie, považuje ju len za neverejný náčrt.
Brusel v správe o podnikoch, ktoré mali pomáhať nezamestnaným, konštatuje podozrenia z tunelovania a podvodu. Odporúča zastaviť financovanie dvoch z ôsmich projektov - Arviku a sociálneho podniku v Revúcej.
"V tejto chvíli, a to sú pravidlá EÚ, nemám dôvod akýmkoľvek spôsobom komentovať tento draft, ktorý je v rovine názorov a ktoré sa budú vysvetľovať, a to až po doručení slovenskej verzie tejto správy," uviedla v relácii TV Markíza Na telo Tomanová. Tvrdí, že opozícia spolu s médiami vedie "pohon na čarodejnice" a sociálne podniky len zosmiešňuje.
Odmieta klientelizmus
Šéfka rezortu práce odmietla, že by nám Brusel v predbežnej správe vyčítal klientelizmus. Opačný názor má podpredsedníčka a volebná líderka SDKÚ-DS Iveta Radičová. "Správa konštatuje, že sa klientelizmus potvrdil tak v Arviku ako v revúckom sociálnom podniku," reagovala Radičová.
V revúckom sociálnom podniku sú podľa nej omnoho väčšie problémy ako len podozrenia v rámci štátneho financovania. Ide o pochybenia v prípadoch nezákonného rozdeľovania prostriedkov, verejného obstarávania, prepojenia riaditeľa či predaja výrobkov pod cenu.
Radičová pripomína, že ministerstvo financií odmietlo certifikovať významnú časť výdavkov viacerých sociálnych podnikov, ako napríklad nadštandardné odmeny manažérov či duplicitné výdavky podnikov.
Nevieme, koľko dostaneme
Doposiaľ dostali sociálne podniky zálohové platby dokopy 11 miliónov eur (340 mil. korún). Slovensko požiadalo Brusel o preplatenie asi troch miliónov eur z toho. "Je tam veľká suma na Arvik, predovšetkým na výrobnú linku, na ktorej sa zaúčali Rómovia pracovať, je to suma okolo 1,688 mil. eur," uviedla Tomanová. Koľko nám napokon Únia uhradí, nie je jasné.
"Brusel preplatí zatiaľ tú sumu, o čo požiadalo na preplatenie ministerstvo financií, pretože ju potvrdilo. Nič viac a o nič menej, aj to je ešte s otáznikom," povedala Radičová. Ak by vláda začala riešiť problém okamžite ako naň v júli 2009 upozornilo ministerstvo financií, Slovensko by sa podľa Radičovej mohlo vyhnúť škandálom.
Ako SMER-SD plní sľub lepšie čerpať eurofondy
Čo sľúbili: SMER - sociálna demokracia bude presadzovať:
- aby sa skrátil zdĺhavý proces vyhodnocovania projektov a tým aj minimalizovali ťažkosti spojené s efektívnym čerpaním zdrojov Európskej únie, ktoré je na veľmi nízkej úrovni
- aby sa zvýšila kontrola a transparentnosť čerpania európskych fondov a odstraňovalo riziko prípadov vrátenia pridelených zdrojov a uloženia prísnych sankcií
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Efektívne využitie peňazí z eurofondov pomôže zvýšiť kvalitu života.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda úspešne dočerpala eurofondy určené na programovacie obdobie 2004-2006 v sume takmer 1,2 mld. eur. V roku 2009 však Európska komisia požiadala Slovensko o vrátenie 38 mil. eur. Podstatne menej úspešná bola vláda pri čerpaní prostriedkov určených na roky 2007-13. K septembru 2009 Slovensko vyčerpalo iba 1,6% z 13,4 mld. eur, pričom schválené boli projekty vo výške 18,8%. Pre porovnanie, Česká republika čerpala fondy takmer 4-krát rýchlejšie. Prideľovanie eurofondov poznačilo aj viacero škandálov, keď napríklad Európska komisia stopla preplatenie 11 mil. eur víťazovi nástenkového tendra a podobný krok hrozí aj pri čerpaní fondov sociálnymi podnikmi zriaďovanými ministerstvom práce.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub zabezpečiť úspory vo verejnom obstarávaní, správe nehnuteľností a informačných systémov
Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.
Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006
Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).
Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností (výnimkou sú rezorty vnútra a kultúry, kde proces začal výberom centrálneho správcu), informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
