LONDYN. Región podľa analytikov profituje z "protigréckej" nálady investorov, ktorá viedla k oslabeniu eura.
Vlády KSVE od Poľska až po Rumunsko sa vzhľadom na priaznivé podmienky na trhu snažia vydať čo najviac dlhopisov v prvej polovici tohto roka.
Investori totiž v dôsledku finančných problémov Grécka zamerali svoju pozornosť na dlhy a rozpočtové deficity jednotlivých štátov. Rozvíjajúce sa európske ekonomiky tak teraz ťažia zo svojich prísnych úsporných programov, ktoré im mali pomôcť splniť buď podmienky na získanie úveru od Medzinárodného menového fondu (MMF), alebo zabezpečiť vstup do eurozóny.
Rozpočtový schodok Grécka dosiahol vlani 12,7 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo znamená, že bude potrebovať finančnú pomoc zvonka. Atény však zatiaľ nevedia, či im pomôže Európska únia (EÚ), alebo budú musieť požiadať o úver MMF. Pre túto neistotu sa kurz eura oproti doláru od 25. novembra 2009, keď dosiahol najvyššiu hodnotu, už prepadol o 10 %.
Európska komisia (EK) odhaduje, že dlh eurozóny ako celku sa v tomto roku vyšplhá na 84 % HDP, pričom grécky štátny dlh narastie zhruba na 125 % HDP. V KSVE len štátny dlh Maďarska prekročí povolený limit 60 % HDP a dosiahne 79,8 % HDP.
Čo sa týka rozpočtových deficitov, v prípade eurozóny komisia predpovedá, že sa tento rok jej schodok prehĺbi na 6,9 % HDP, pričom Maďarsko, Rumunsko a Česká republika by mali mať nižšie deficity verejných financií.
Predaj dlhopisov v niektorých krajinách strednej a východnej Európy vysoko prekračuje bežný priemer. Maďarsko napríklad predalo v aukcii 16. marca dlhopisy za 30 miliárd HUF (113,08 milióna eur), pričom dopyt prevýšil ponuku 4,28-krát. Rumunsko 11. marca predalo dlhopisy za 1 miliardu eur a dopyt bol 4,5-krát vyšší ako ponuka. Poľsko tento rok uskutočnilo tri aukcie, pri ktorých predalo dlhopisy za 1,25 miliardy eur a česká vláda chce tento rok predať dlhopisy za rekordných 15 miliárd USD (11,13 miliardy eur).
Informovala o tom agentúra Bloomberg.
