ŽILINA. „Stanovisko ministerstva životného prostredia je zatiaľ nemenné. Platí stav z roku 2005 čo sa týka posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a nejaké neoficiálne stanoviská nepovažujem teraz za relevantné. Nemám informácie o pokračovaní prác na rakúskej strane,“ uviedol minister na tlačovej besede v Žiline. S inou alternatívou trasovania ropovodu Schwechat – Slovnaft ministerstvo nepočíta. „Zatiaľ nie je dôvod, prečo by sa malo pracovať na inej alternatíve,“ dodal Medveď.
Ropovodné prepojenie medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom sa malo pôvodne začať v roku 2012. Rakúsko má záujem o výstavbu ropovodného prepojenia najmä preto, aby mohlo priamo importovať ruskú ropu. Ropovod medzi Slovenskom a Rakúskom by mal mať podľa pôvodného projektu 62 kilometrov, z toho na území Slovenska približne 12 kilometrov. Jeho prepravná kapacita sa má pohybovať na úrovni 2,5 až 5 mil. ton ropy ročne. Výstavbu ropovodného prepojenia by mala zabezpečiť slovenská spoločnosť Transpetrol a rakúska firma OMV, ktoré založili spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline.
Návrh, podľa ktorého by bolo možné budovať ropovod aj na Žitnom ostrove, predložil koncom minulého roka do parlamentu poslanec za Smer-SD Peter Pelegrini. Právna norma by umožnila výstavbu ropovodu Bratislava - Schwechat, ktorú podporuje aj ministerstvo hospodárstva. Pelegrini nakoniec návrh stiahol. Proti možnosti budovať ropovod nad zásobárňou pitnej vody zorganizovali občianski aktivisti petíciu Nie ropovodu cez Žitný ostrov.
