BRUSEL. Prípadnej európskej pomoci zadlženému Grécku už zrejme nestojí nič v ceste. Nemecko a Francúzsko totiž súhlasili, že sa na záchrannom balíčku bude podieľať aj Medzinárodný menový fond (MMF). Uviedol to predstaviteľ nemeckého ministerstva financií pod podmienkou zachovania anonymity.
K posunu v názore na úlohu MMF pri záchrane Grécka došlo tesne pred summitom Európskej únie (EÚ), ktorý sa začne 25. marca a týždeň po tom, ako ministri financií eurozóny rokovali o forme prípadnej pomoci.
Spoluúčasť MMF na záchrane Grécka presadila nemecká kancelárka Angela Merkelová, podľa ktorej by nemeckí daňoví poplatníci nemali platiť za najväčší rozpočtový deficit v eurozóne. Postavila sa tak proti francúzskemu prezidentovi Nicolasovi Sarkozymu, ktorý chcel, aby sa grécke problémy vyriešili v rámci EÚ.
Únii chýbajú nástroje
"Je to obrat o 360 stupňov, ale je to citlivé riešenie," konštatoval Julien Callow, hlavný ekonóm Barclays Capital v Londýne, podľa ktorého MMF vnesie do celej záležitosti dôveryhodnosť a transparentnosť a všetko, čo zvýši dôveru investorov, je dobré. Pripomenul, že od začiatku sa ukazovalo, že EÚ nemá vytvorený mechanizmus na to, aby zvládla túto situáciu, na rozdiel od MMF, ktorého úlohou je pomáhať riešiť podobné problémy.
Francúzsko ani Nemecko sa k tomu zatiaľ nevyjadrili, ale podľa nemeckých novín Die Welt po "zlomení odporu voči MMF" kancelárka Merkelová súhlasila, že na summite v Bruseli podpíše dohodu o vytvorení mechanizmu pomoci zadlženým krajinám eurozóny, vrátane Grécka. Určila si však tri podmienky: pomoc sa Grécku poskytne len v prípade, že nebude schopné získať peniaze na finančných trhoch, MMF sa na nej bude výraznou mierou podieľať a sprísnia sa sankcie proti tým, ktorí porušujú limity o výške rozpočtového schodku.
Nemci platiť nechcú
Mnohí európski politici a predstavitelia boli dosiaľ proti účasti MMF na záchrane Grécka. Obávajú sa totiž, že by sa to mohlo interpretovať ako známka slabosti európskych inštitúcií.
Väčšina nemeckej verejnosti však podľa prieskumov odmieta platiť grécke dlhy a európsky prezident Herman Van Rompuy naliehal na členské štáty, aby prekonali rozpory a našli kompromisné riešenie.
