BRATISLAVA. V prvom štádiu konzultácie sa európskym sociálnym partnerom kladie otázka, či treba v súvislosti so smernicou o pracovnom čase konať na úrovni Európskej únie a prípadne v akom rozsahu. Sociálni partneri majú šesť týždňov na to, aby Európsku komisiu informovali o svojich názoroch.
Ako ďalej uvádza EK, ide o prvý krok na ceste ku komplexnému preskúmaniu smernice. Dochádza k nemu potom, ako sa pri predchádzajúcich pokusoch o preverenie existujúcich právnych predpisov nepodarilo v apríli 2009 dospieť ku kompromisu. EK predložila v roku 2004 návrh na zmenu a doplnenie smernice v nadväznosti na rozsiahle konzultácie. Cieľom návrhu bolo objasniť uplatňovanie smernice na čas pohotovosti v určitých sférach pracovnej činnosti, či poskytnúť väčšiu pružnosť pri výpočte týždenného pracovného času a preskúmať individuálnu možnosť voľby neuplatňovať 48-hodinový limit. V apríli 2009 však zástupcovia vlád a Európskeho parlamentu dospeli k záveru, že napriek dlhotrvajúcim rokovaniam o návrhu nedospeli k dohode.
Medzitým podľa EK pribudli do diskusie ďalšie otázky, čo je odrazom zásadných zmien v oblasti práce za posledných dvadsať rokov. Napríklad priemerný počet pracovných hodín v EÚ za týždeň klesol z 39 hodín v roku 1990 na 37,8 hodín v roku 2006 a podiel pracovníkov pracujúcich na čiastočný úväzok na celkovom počte pracovných síl sa zvýšil zo 14 % v roku 1992 na 18,8 % v roku 2009. Okrem toho sa počas pracovného života objavuje čoraz viac variácií v pracovnom čase jednotlivcov. To podľa komisie súvisí s väčším dôrazom, ktorý sa kladie na opatrenia vyváženosti pracovného a súkromného života, akými sú pružný pracovný čas a systémy časových kreditov i nezávislosť pracovníkov rastúca paralelne so vzostupom vedomostnej ekonomiky.
