Agentúrny servis sme o 20:46 nahradili autorským článkom SME.
Projektový manažér odmieta spájanie svojej osoby s politikmi. Tyká si pritom so Slotom, ktorého nominanti predali Interblue emisné kvóty.
Slovensko predalo tonu emisií za 5,05 eura, predali sme 15 miliónov ton dostali sme 75 miliónov eur ak by sme predali emisie len po 8 eur za tonu tak by Slovensko zarobilo o 45 miliónov eur viac Česko predalo emisie za 9,86 za tonu
BRATISLAVA. „Striktne odmietam prepojenia na slovenskú politickú scénu, a keď už by som sa mal zaradiť politicky, tak som konzervatívny pravičiar a v tejto vláde by som pomerne zložito hľadal priateľov."
Tak sa zadefinoval na začiatku doteraz utajený predstaviteľ Interblue Group Rastislav Bilas. Podnikateľ, ktorý sa živí poradenstvom.
Tlačová konferencia, ktorú zvolal do hotela Carlton, trvala jeden a pol hodiny.
Prišiel sám, pôsobil suverénne, obložil sa hromadou dokumentov, v ktorých občas márne čosi hľadal. Bolo však zrejmé, že je zasvätený do podrobností obchodu s emisiami i do vecí okolo majetkových a vlastníckych pomerov najslávnejšej garážovej firmy na Slovensku.
Prvé, čo povedal, však bolo, že nie je a nikdy nebol konateľom ani majiteľom spoločnosti Interblue Group, ktorá zrejme na predaji slovenských emisií zarobila milióny eur.
Kamarát na obrane
Rastislav Bilas podnikateľ (narodený v roku 1973) z Prešova, ktorý často obchoduje so zahraničím, médiá o ňom písali ako o majiteľovi Kúpeľov Lučivná, často sa však v novinách neobjavoval, jeho meno sa „na papieri" objavilo v súvislosti s Interblue Group až na dokumente, ktorým švajčiarska polícia žiada Slovensko o poskytnutie informácií o podozrivej transakciis Belize.
Odstup Bilasa od politikov, o ktorom hovoril, stopercentný nie je. Najprv priznal kontakty s vedúcim úradu ministerstva obrany Miroslavom Simom, ktorého do funkcie dosadili ministri za Smer.
„Poznám ho celý život. Je z vedľajšej dediny, skade môj otec. Od decka ho poznám." Priznal zároveň, že so Simom chcel spolupracovať v čase, keď už bol na úrade - mal mu vraj predložiť projekt na reštrukturalizáciu ministerstva obrany. Bilas už v roku 2008 povedal SME, že je so Simom kamarát. Pozná vraj skoro všetkých obchodníkov so špeciálnou technikou.
Motorka ich spojila
„Poznám pána Slotu od nejakého roku 1992," odpovedal na otázku, či sa pozná so šéfom SNS. Spoznali sa pri motorkách, tykajú si, nemá s ním vraj „žiaden vzťah", no o emisiách spolu hovorili.
Malo to byť až po tom, ako bola uzavretá zmluva o kúpe emisných kvót. „Mal (Slota) exaktné otázky - kto, čo, prečo, za čo." Predseda SNS sa ho však ako „projektového manažéra" nespýtal, kto je majiteľom Interblue.
Bilas tvrdil, že nie je a nikdy nebol majiteľ Interblue. Občas za firmu hovoril v množnom čísle, ako keby hovoril spolumajiteľ - hoci neoficiálny. „Po 500-tisíc eur sme dostali pán Havalec aj ja - ako zálohu," povedal o svojej odmene „projektového manažéra" za zobchodovanie emisií.
O svojom pôsobení vo firme hovoril často v prítomnom čase, hoci v Interblue už nie je od polovice januára. Ku koncu tlačovej konferencie, na ktorej odpovedal na väčšinu otázok, sa začal opravovať a v súvislosti s firmou začal používať aj minulý čas.
Bilas často používal anglické výrazy a komolil meno exministra Jána Chrbeta, hovoril o ňom ako o Cherbetovi. Opakovane s ním pritom podľa svojich slov rokoval.
Nechcel mlčať, ale nehovoril O obchode chcel vraj prehovoriť už vlani, keď médiá o kauze začali informovať. Údajný majiteľ Marek Pleyer bol vraj proti. Zbavený mlčanlivosti je podľa svojich slov od 14. januára.
Odvtedy bolo o Interblue napísaných desiatky článkov. Hovoriť s médiami začal až potom, ako SME zverejnilo, že švajčiarske úrady preverujú peňažný prevod Interblue z konca roka do Belize.
„Všetko, nikto už nechce nič vedieť?" spýtal sa. Zapózoval fotografom, ktorým ukazoval svoje značkové hodinky a zmizol v útrobách jedného z najdrahších bratislavských hotelov.
