BRUSEL, BRATISLAVA. Lídri Európskej únie dnes majú na dvojdňovom summite v Bruseli predstaviť kompromis pre Grécko uprostred krízy. Trhy čakajú jasnú správu, kto a za akých podmienok mu pomôže.
Uniknuté zákulisné informácie o blížiacej sa dohode pritom dostali v utorok večer euro oproti doláru na desaťmesačné minimum a na historické minimum oproti švajčiarskemu franku.
Riešenia krízy Pravdepodobné:
Tvrdšie sankcie v rámci eurozóny proti tým, čo porušujú pravidlá. Pomoc Medzinárodného menového fondu v kombinácii s bilaterálnymi pôžičkami krajín únie, ak Grécko vyčerpá ostatné možnosti oddlženia.
Nepravdepodobné:
Odchod Grécka z eurozóny. Zavedenie inej meny – podľa niektorých ekonómov
napríklad na vnútroštátne transakcie v Grécku.
Kompromis Francúzska a Nemecka s tvrdými sankciami pre tých, čo porušujú pravidlá; pomoc Medzinárodného menového fondu (MMF) v kombinácii s pôžičkami od európskych krajín; ale predovšetkým pomoc až ako posledná možnosť, ak všetko ostatné zlyhá.
O tom, že dohoda je blízko, informovali v utorok neskoro večer medzinárodné agentúry. Rozkolísané trhy to však nepresvedčilo, že eurozóna si s krízou poradí a problémy sa nerozšíria do ďalších krajín.
Gyro ako nová mena? Medzičasom niektorí ekonómovia podľa biznis magazínu Fortune naznačujú aj extrémne riešenia: novú grécku menu, kríženca eura a drachmy podľa klebiet s úsmevnou prezývkou gyro (podľa gréckeho sendviča gyros), s ktorou by sa obchodovalo v rámci krajiny a bolo by ju možné zdevalvovať, a euro, s ktorým by sa obchodovalo navonok.
Niektorí navrhujú dokonca dva druhy eura - jeden pre slabšie ekonomiky a druhý pre tie ostatné.
Tvrdé scenáre však kolujú aj oficiálne. Nemecko by chcelo zaviesť trest vylúčenia z eurozóny pre krajiny, ktoré opakovane porušujú disciplínu v eurozóne tak, ako to je v prípade Grécka. To je však otázka, pri ktorej krajiny 16člennej eurozóny budú ťažko hľadať zhodu.
„Ak by Grécko odišlo z eurozóny a zdevalvovalo drachmu oproti euru, Gréci by presunuli svoje úspory v eurách do iných krajín eurozóny a bankový systém v Grécku by sa mohol zosypať," hovorí Zsolt Darvas z bruselského ekonomického think-tanku Bruegel. Účinné by podľa neho mohlo byť skôr odopieranie financovania zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu.
Sankcie by mohli byť aj politické, krajine by mohli napríklad zredukovať počet hlasov v európskych štruktúrach.
Nákaza sa šíri ďalej Nemecko je hlavným odporcom priamej pomoci Grécku. Kancelárka Angela Merkelová, ktorá pre svoj tvrdý prístup dostala doma prezývku Margaret Thatcherová, čelí pred krajskými voľbami doma silnému odporu voličov, ktorí nechcú za Grécko, ktoré si žilo nad pomery, platiť. Do rýchlej dohody ju však tlačia lídri únie, podľa ktorých by to pomohlo Grécku aj eurozóne.
V špirále ekonomických problémov sa totiž točia aj ďalšie krajiny juhu - Španielsko, Taliansko a Portugalsko. Portugalsku agentúra Fitch včera znížila rating na AA-.
„Portugalsko malo najnižší rast v eurozóne, stratili konkurencieschopnosť, rovnako aj Španieli, ktorým spľasla realitná bublina. V Grécku však kríza vznikla z fiškálnych problémov," hovorí Darvas.
Gréci musia šetriť a prijali už aj opatrenia. To, či však pomôžu, závisí od toho, ako sa ich podarí presadzovať napriek protestom občanov a či sa nájde odvaha aj na dlhodobé reformy.
Grécko prijalo euro v roku 2001 a opakovane dávalo únii klamlivé údaje o svojom rozpočte. Keď v októbri prebrala úrad nová vláda, oznámila, že schodok rozpočtu bude takmer 13 percent, asi dvojnásobok oficiálnych odhadov.
Dlh takmer 300 miliárd eur budú musieť splácať celé generácie.
