BRUSEL. Premiér SR Robert Fico je pripravený diskutovať o slovenskom podiele na pomoci až sa dospeje k dohode o spoločnej reakcii 16 štátov.
"V nočných hodinách sa nevylučuje stretnutie lídrov eurozóny, kde bude musieť grécky premiér deklarovať, čo presne očakáva. Zatiaľ však nik nehovorí o finančných prostriedkoch, ktoré treba dať dokopy. Ak necháme Grécko bez pomoci, infekcia sa môže šíriť ďalej. Nerozlišoval by som až tak v tomto kontexte EÚ a eurozónu, pretože prepojenie vývoja eura s vývojom mien ostatných členských štátov je naozaj veľké," povedal po pracovných raňajkách s kolegami z Vyšehradskej štvorky predseda vlády.
V prvom rade krajiny spoločne podľa neho potrebujú dať signál trhom, že nenechajú Grécko napospas osudu.
"Pod solidaritou nie je treba rozumieť, že sa štáty eurozóny poskladajú na pomoc Grécku. Ide o to, aby Európska únia a predovšetkým štáty eurozóny jasne oznámili finančným trhom, že v prípade potreby sme schopní zasiahnuť a nedovolíme, aby problém jedného zo štátov eurozóny riešil niekto iný. Nie som ale proti, aby to bolo aj na základe spolupráce s Medzinárodným menovým fondom, Európskou centrálnou bankou alebo Európskou komisiou," vyjadril sa Fico.
Rozdiel medzi štvrtkovým výstupom z rokovaní a predchádzajúcimi vyjadreniami lídrov EÚ o podpore Grécka musí byť podľa neho v intenzite.
"Posolstvo musí byť tvrdšie a silnejšie, než ako tomu bolo v minulosti. A ukázať, že nástroj je k dispozícii. Slovensko je súčasťou eurozóny a členským štátom EÚ, som pripravený ako premiér SR o tom hovoriť. Musí ísť o pôžičky, ktoré budú riadne vrátené. Slovensko je z hľadiska európskej ekonomiky veľmi malá krajina, ťarchu budú musieť niesť veľké krajiny. Ale takto ďaleko sme sa ešte nedopracovali," zhrnul pozíciu Slovenska Fico.
Grécko bude pokračovať v reformách, aj keď mu EÚ neponúkne pomoc
Grécke reformy napredujú správnym smerom a budú pokračovať bez ohľadu na to, či lídri Európskej únie ponúknu Aténam finančnú záchrannú sieť. Vyhlásil to dnes pred začiatkom summitu EÚ grécky premiér Jorgos Papandreu.
Podľa neho ale každá ponuka, ktorá by mala Grécku pomôcť zvládnuť problémy s dlhmi, by mala prísť z Európy.
"Grécko je odhodlané vyrovnať sa so svojim problémami a dať si svoj dom do poriadku. Už sme prijali dôležité a odvážne rozhodnutia, nastúpili sme cestu veľkej radikálnej reformy," konštatoval Papandreu, podľa ktorého je Grécko "na ceste k tomu, aby sa stalo životaschopnou, prosperujúcou a transparentnejšou ekonomikou".
Vládny balík úsporných opatrení, ktorý má za cieľ znížiť grécky rozpočtový deficit a dlhy, už podľa Papandrea začína prinášať prvé výsledky.
Atény nežiadajú EÚ o finančnú pomoc, ale tvrdia, že tzv. pohotovostný balíček by mohol upokojiť nervózne finančné trhy a investorov.
Lídri EÚ sa zatiaľ nedohodli na tom, či Grécku ponúknu takúto záchrannú sieť, a rozchádzajú sa aj v názoroch na to, akú úlohu a či vôbec nejakú, by mal mať pri záchrane Grécka Medzinárodný menový fond.
