Európski lídri intenzívne hľadajú zhodu, ako pomôcť Grécku. Gréci si navrhli balík európskej pomoci na lacné pôžičky.
BRUSEL, BRATISLAVA. Lídri krajín eurozóny počas štvrtkového stretnutia podporili plán na záchranu zadlženého Grécka. Európa pomôže zadĺženému Grécku podľa plánu, ktorý navrhli predstavitelia Francúzska a Nemecka. O výsledku zasadnutia v rámci prvého dňa summitu Európskej únie v Bruseli informoval nemenovaný diplomatický zdroj, na ktorý sa odvoláva tlačová agentúra AFP.
Podľa zdroja z prostredia francúzskej vlády by malo ísť o neobvyklú kombináciu úverov, ktorá bude z dvoch tretín financovaná členmi eurozóny, zatiaľ čo zvyšok poskytne Medzinárodný menový fond. Krízový plán bude slúžiť iba ako "posledná možnosť" a podmienkou aktivácie bude súhlas všetkých členov eurozóny.
Podľa nemenovaného predstaviteľa, na ktorého sa odvoláva AFP, však budú príspevky v podstate dobrovoľné. Konkrétne sumy zatiaľ nie sú známe, diplomati však v posledných týždňoch hovorili o čísle 20 miliárd eur a viac.
Hlavy štátov a premiéri krajín tak ukončili niekoľkotýždňové ťahanice a uzavreli tak neisté obdobie pre Grécko, ktoré sa bude musieť spoľahnúť na signál vyslaný smerom k trhom. Tie by mali ubrať z úrokov pre pôžičky, ktoré vytiahnu juhoeurópsku krajinu z veľkej fiškálnej krízy.
Grécky premiér Geórgios Papandréou schválenie záchranného plánu označil za "veľmi uspokojujúce rozhodnutie", ktoré "zaručí finančnú stabilitu eurozóny". Ako uviedol pre grécky televízny kanál Net, Európa "urobila krok vpred" a spolu s Gréckom "vyjdú z krízy silnejší".
Pôžičať si v eurozóne?
Nemecká kancelárka Angela Merkelová pred začiatkom summitu povedala, že pomoc zvonka musí byť „posledným riešením", ak zlyhá požičiavanie na komerčných trhoch, a Medzinárodný menový fond (MMF) musí byť významnou časťou pomoci v kombinácii s bilaterálnymi pôžičkami od členských štátov.
S pomocou MMF už podľa diplomatov začínali súhlasiť aj Francúzsko či Španielsko, ktoré ju predtým odmietali ako ukážku slabosti eurozóny.
Tlak na dohodu o Grécku, ktoré ohrozuje stabilitu eurozóny, je totiž obrovský a šéf Európskej komisie José Manuel Barroso povedal, že „si nevie predstaviť, že by na summite nedosiahli kompromis".
Gréci a Španieli navrhli ďalšie riešenie, že zvyšok európskeho balíka na záchranu ekonomík, asi 50 miliárd eur, by mohol byť použitý na lacné pôžičky Grécku a iným krajinám, ktoré majú finančné problémy. Fond je určený pre krajiny, ktoré nepoužívajú euro ako Maďarsko či Lotyšsko. Európski socialisti navrhli jeho rozšírenie na krajiny eurozóny.
Podľa ekonomického analytika INESS Juraja Karpiša by z dlhodobého hľadiska pre stabilitu eurozóny „bolo najlepšie, keby situáciu riešil čisto Medzinárodný menový fond".
Úspech nie je zaručený
Ekonóm Uri Dadush z thinktanku Carnegie Endowment si myslí, že kombinácia MMF a európskych pôžičiek upokojí trhy. „Ale nie je to riešenie so zaručeným úspechom. Veľa závisí od toho, ako sa Gréci s novými podmienkami a prostriedkami vyrovnajú," hovorí.
Slovenský premiér Robert Fico povedal, že sme pripravení hovoriť o slovenskom diele pomoci, ak sa na nej dohodne 16-členná eurozóna: „Ak necháme Grécko bez pomoci, infekcia sa môže šíriť ďalej." S finančnými problémami sa trápi takmer tretina eurozóny. Okrem Grécka aj Portugalsko, Španielsko, Taliansko či Írsko.
Grécko označil popredný predstaviteľ čínskej centrálnej banky Ču Min za „vrchol ľadovca" a Španielsko a Taliansko podľa neho „vzbudzujú najväčšie obavy". Portugalsku zas znížila agentúra Fitch rating na AA-. „Ak Grécko padne, padnú aj ďalšie krajiny, aj menej zadlžené Španielsko," hovorí Dadush.
Grécky premiér zatiaľ uisťoval, že reformy budú pokračovať bez ohľadu na výsledok na summite, ktorý sa v piatok končí. Ako gesto oslávila krajina s 300-miliardovým dlhom dnešný deň nezávislosti bez každoročnej nákladnej vojenskej prehliadky.
Fico: Iba záchranná sieť
Podľa Fica sa nedá hovoriť o pomoci, daroch alebo dotáciách pre Atény, ale o pôžičkách. "A dokonca o pôžičkách za podmienok, ktoré sú prísnejšie, ako sú dnes bežné, priemerné úrokové sadzby na úrovni eurozóny."
Takto sa má vytvoriť tlak na Grécko, aby splatilo prípadné záväzky, ktoré môže nadobudnúť, nazdáva sa Fico. Pri takomto procese sa tiež aplikuje podmienka jednomyseľného rozhodnutia štátov eurozóny a ďalšie podmienky.
"Dokument, ktorý sme schválili potvrdzuje, že grécka vláda nepožiadala o žiadnu finančnú pomoc," zdôraznil s tým, že má len politický charakter a "nebavíme sa o žiadnych konkrétnych peniazoch", lebo nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o poskytnutí akejkoľvek pomoci Grécku.
"Bol však prijatý špeciálny finančný mechanizmus, ktorý bude platiť do budúcnosti a ktorý sa môže vzťahovať aj na iné štáty, ktoré sa môžu dostať do podobnej situácie," zdôraznil premiér s tým, že tento mechanizmus sa možno ani nikdy nepoužije, ale je jasným signálom pre finančné trhy, že eurozóna a MMF sú pripravené zasiahnuť.
