RIGA. Eurozóna by mala sprísniť sankcie pre členské krajiny, ktoré porušujú pravidlá menovej únie. Uviedol to dnes lotyšský premiér Vladis Dombrovskis v reakcii na grécke dlhy.
Lotyšská vláda musela totiž minulý rok zaviesť najprísnejšie úsporné opatrenia v rámci Európskej únie (EÚ), aby zredukovala rozpočtový deficit.
Všetky pobaltské krajiny, Lotyšsko, Litva aj Estónsko, vlani výrazne zoškrtali svoje rozpočtové výdavky, aby zastavili prehlbovanie deficitu v dôsledku globálnej hospodárskej krízy a splnili kritériá na vstup do eurozóny. Ich ekonomiky sa preto prepadli do najhlbšej recesie v rámci EÚ. Dombrovskis musel napríklad znížiť výdavky o hodnotu zodpovedajúcu približne 10 % hrubého domáceho produktu (HDP).
"Grécka dlhová kríza by nemala mať negatívny vplyv na rozširovanie eurozóny," domnieva sa Dombrovskis. "Ostatné krajiny by nemali byť potrestané za to, že jeden z členov eurozóny má problémy. To, čo je potrebné, je lepšie monitorovanie situácie a mechanizmus sankcií," dodal.
Lotyšsko muselo po prevzatí druhej najväčšej banky v krajine v roku 2008 požiadať EÚ a Medzinárodný menový fond (MMF) o záchranný úver vo výške 7,5 miliardy eur.
Ani Grécko nemá podľa lotyšského premiéra inú voľbu, len zoškrtať svoje výdavky a znížiť rozpočtový schodok, ktorý je najvyšší v celej únii.
"Nie je veľmi príjemné mať nad sebou MMF," pripustil Dombrovskis. "Ale keď sa už nejaká krajina dostane do situácie, že nemá inú možnosť len si vziať úver, tiež to nie je príjemné. Myslím, že myšlienka, aby sa MMF podieľal na pomoci Grécku je dobrá, pretože tak získa väčšiu dôveru finančných trhov," skonštatoval.
