Prezident podpísal už niekoľko noviel zákonov, ktoré sa menili pod hlavičkou iného zákona. Pred rokom pritom ešte sám tvrdil, že to nie je v súlade s princípom právnej istoty.
BRATISLAVA. Hľadáte novelu zákona o verejnom obstarávaní? Stačí si zalistovať v aktuálnej novele zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak si chcete pozrieť zmeny v banskom zákone, mali by ste si pozrieť novelu zákona o potravinách. Takéto zmeny odobril svojím podpisom pred niekoľkými dňami prezident Ivan Gašparovič.
Obchádzanie diskusie
Ešte pred rokom pritom nepodpísal novelu zákona o cenných papieroch, v rámci ktorej sa novelizoval aj zákon o odpadoch a zákon o Environmentálnom fonde.
„Spôsob novelizácie (postup), keď sa jedným zákonom súčasne novelizuje viacero zákonov, ktoré navzájom bezprostredne obsahovo nesúvisia, nie je medzi nimi obsahová a systematická väzba, nie je podľa môjho názoru v súlade s princípom právnej istoty ani s princípom predvídateľnosti zákona a jeho zrozumiteľnosti,“ uviedol prezident v rozhodnutí o vrátení zákona.
Prezident navyše vlani koncom októbra vyhlásil, že nepriame novely považuje za protiústavné. „Nebudem takéto novely podpisovať,“ vyhlásil.
No už v novembri podpísal zákon o strategických podnikoch, hoci poslanci k zákonu „pribalili“ aj novely dvoch ďalších nesúvisiacich zákonov o spotrebných daniach. Prezident sa vtedy odvolal na jeho obmedzenú platnosť do konca roku 2010 a na krízu.
Legislatívne pravidlá nepriame novely zákonov síce pripúšťajú, no ak sa má výnimočne jedným zákonom priamo novelizovať viac zákonov. Lenže takzvané legislatívne „prílepky“ k novelizovaným zákonom sa stávajú bežnou praxou.
Prezidentova kancelária však tvrdí, že ak sa jednou novelou menia aj iné zákony, nejde o nepriame novely. „Priama novelizácia zákona je aj taká, ak sa súčasne s iným zákonom novelizuje aj iná právna norma a kde sa v úvodnej vete zákona výslovne uvádza, ktorý zákon sa má novelizovať. Vtedy nejde o nepriamu novelu,“ povedal nedávno pre SME prezidentov hovorca Marek Trubač.
Inak povedané, ak poslanci „pribalia“ k jednému zákonu novelizáciu iného zákona a označia ju samostatným článkom, podľa prezidentskej kancelárie to je už v poriadku. Lenže aj v prípade novely zákona o cenných papieroch zmeny zákonov o odpadoch a Environmentálnom fonde mali samostatné články. Vtedy to prezidentovi prekážalo. Dnes nie.
Člen ústavnoprávneho parlamentného výboru Daniel Lipšic (KDH) upozorňuje, že „prílepkami“ sa obchádza štandardný legislatívny proces, teda spoločenská diskusia o zákonoch. „Poslanci môžu o nej diskutovať len v rámci faktických poznámok, pokiaľ sú prítomní v sále,“ hovorí Lipšic. Okrem toho to ľuďom zneprehľadňuje orientáciu v zákonoch. Občanovi totiž nemusí napadnúť hľadať novelu banského zákona v zákone o potravinách.
Prílepky sa používajú bežne
Aby to bolo ústavne konformné, novely musia podľa advokáta a bývalého predsedu federálneho ústavného súdu Ernesta Valka súvisieť buď priamo, alebo sa musia týkať príbuznej problematiky.
Podobný názor má aj Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva. Ak sa jedným zákonom novelizujú zákony, ktoré spolu nesúvisia, ide podľa neho o nepriamu novelu. „Vnímam to ako zásah do kompatibility právneho poriadku a vytváranie chaosu.“
Na neprehľadnosť legislatívnych zmien ukazujú aj podnikatelia. „Jednu vec, ktorú sme pánovi premiérovi spomenuli, bola stabilita legislatívneho prostredia. Aby bolo predvídateľné, čo platí a čo nie,“ povedal člen správnej rady Americkej obchodnej komory na Slovensku Peter Škodný po stretnutí zástupcov komory s premiérom Robertom Ficom. Reagoval tak na novelu zákona o verejnom obstarávaní cez novelu zákona o spotrebiteľských úveroch. „To je, žiaľbohu, forma, ktorá sa na Slovensku používa bežne.“
