BRATISLAVa. ofondov.
Príčinou, prečo by o ne malo Slovensko prísť, sú podľa medializovaných informácií mimoriadne opatrenia na urýchlenie výstavby diaľnic pomocou projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP), ktoré boli schválené v roku 2007.
Parlament začiatkom roka 2007 obmedzil práva občanov schválením mimoriadnych opatrení na urýchlenú výstavbu diaľnic. Jedným z nich bola zmena zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, podľa ktorej verejnosť stratila pri povoľovaní výstavby diaľnic postavenie účastníka konania. Ostal jej len štatút tzv. zúčastnenej osoby, ktorej námietkami sa úradníci zaoberať nemusia. Následne poslanci odsúhlasili vylúčenie ľudí z rozhodovania o všetkých projektoch, pri ktorých sa posudzuje vplyv na životné prostredie.
Rezort v novele o EIA urobil legislatívne zmeny pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré by mali dať verejnosti viac priestoru vyjadriť sa.
Právna norma upravuje pojem dotknutá verejnosť v procese schvaľovania niektorých verejných a súkromných projektov. Právna norma počíta s tým, že k environmentálnym vplyvom sa budú môcť vyjadrovať aj niektoré fyzické osoby, občianske iniciatívy, ako aj občianske združenia a organizácie podporujúce ochranu životného prostredia. V aktuálnej legislatíve sú tieto práva občanov čiastočne obmedzené.
Prezident odobril aj novelu vodného zákona od poslancov Smeru-SD Jozefa Buriana, Tibora Lebockého a Mojmíra Mamojku. Právna norma spresňuje, ktorí vlastníci môžu požadovať náhradu majetkovej ujmy za preukázané obmedzenie užívania pozemkov. Má tiež zabrániť možnej duplicite uplatňovania si nárokov vlastníkmi pozemkov, resp. ich správcami alebo nájomcami.
Novela zákona o vodách zároveň zakazuje vlastníkom poľnohospodárskych a lesných pozemkov postúpiť, poskytnúť ich ako bankovú zálohu alebo inú garanciu pohľadávky voči povinným subjektom. Zakazuje sa tiež inak ich prevádzať na tretie subjekty.
Ako SMER-SD plní sľub o obmedzenom využívaní PPP projektov pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest
Čo sľúbili: Smer doporučuje zaoberať sa možnosťou financovať menšie úseky formou PPP (Public-Private-Partnership) v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t.j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.
Zdroj: Tlačová konferencia Smeru, 22.3.2005
„Ak bude strategický referenčný rámec podľa našich predstáv, potreba budovania a financovania diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, označované ako PPP projekty, nie je potrebná. Tento spôsob by nám pomohol len z hľadiska času a termínov. Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu."
Zdroj: Ľubomír Vážny, Na diaľnice bude dosť, chceme šetriť, Pravda, 24.7.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vzhľadom na minimálne skúsenosti s PPP projektmi a vysoké riziko ich predraženia súhlasia s plánom spustiť PPP projekty najskôr na kratších a menej náročných úsekoch.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda po voľbách rozbehla tri veľké súťaže na stavbu diaľnic cez PPP projekty v celkovej dĺžke 151 km. Podľa médií boli pôvodné odhady nákladov približne 3,52 mld. eur, neskôr sa však predpokladané náklady vyšplhali na 6,4 mld. eur.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako SMER-SD plní sľub lepšie čerpať eurofondy
Čo sľúbili: SMER - sociálna demokracia bude presadzovať:
- aby sa skrátil zdĺhavý proces vyhodnocovania projektov a tým aj minimalizovali ťažkosti spojené s efektívnym čerpaním zdrojov Európskej únie, ktoré je na veľmi nízkej úrovni
- aby sa zvýšila kontrola a transparentnosť čerpania európskych fondov a odstraňovalo riziko prípadov vrátenia pridelených zdrojov a uloženia prísnych sankcií
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Efektívne využitie peňazí z eurofondov pomôže zvýšiť kvalitu života.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda úspešne dočerpala eurofondy určené na programovacie obdobie 2004-2006 v sume takmer 1,2 mld. eur. V roku 2009 však Európska komisia požiadala Slovensko o vrátenie 38 mil. eur. Podstatne menej úspešná bola vláda pri čerpaní prostriedkov určených na roky 2007-13. K septembru 2009 Slovensko vyčerpalo iba 1,6% z 13,4 mld. eur, pričom schválené boli projekty vo výške 18,8%. Pre porovnanie, Česká republika čerpala fondy takmer 4-krát rýchlejšie. Prideľovanie eurofondov poznačilo aj viacero škandálov, keď napríklad Európska komisia stopla preplatenie 11 mil. eur víťazovi nástenkového tendra a podobný krok hrozí aj pri čerpaní fondov sociálnymi podnikmi zriaďovanými ministerstvom práce.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
