BRATISLAVA. Prezident Ivan Gašparovič totiž novelu zákona vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie. Novela zákona podľa prezidenta obsahuje definíciu predĺženia, v ktorej chýba jeden z jeho znakov, a to splatnosť záväzkov, ktorých hodnota presahuje hodnotu majetku dlžníka. Podľa Gašparoviča "zostáva rizikom oprávnenie veriteľa podávať návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade predĺženia svojho dlžníka, a to vtedy, ak nebude mať ešte splatné pohľadávky". To môže podľa hlavy štátu vytvárať priestor na špekulatívne návrhy veriteľov na vyhlásenie konkurzu pre predĺženie. Prezident preto navrhuje do definície predĺženia doplniť ako jeden z jeho znakov omeškanie s plnením splatného záväzku.
Zákonodárny zbor by mal podľa prezidenta spresniť aj základné náležitosti prihlášky na prihlásenie pohľadávky. "V schválenom zákone absentuje medzi základnými náležitosťami prihlášky datovanie prihlášky, čo považujem za takú náležitosť, ktorá patrí medzi základné náležitosti prihlášky," argumentuje prezident. Gašparovičovi sa tiež nepozdáva to, že sa mení lehota na plnenie povinnosti správcu predkladať písomné správy o svojej činnosti veriteľskému výboru z každých 30 dní na každých 90 dní. "Podľa môjho názoru veriteľský výbor by mal byť o činnosti správcu informovaný pri zachovaní súčasného intervalu predkladania správ správcom o svojej činnosti, a to každých 30 dní," uvádza. Prezident tiež pripomienkuje ustanovenie novely zákona, podľa ktorého sa do lehoty ustanovenej súdu započítavajú len pracovné dni. "Takéto ustanovenie nie je vhodné vo vzťahu k uplatňovaniu práv v lehotách a počítanie času pre účastníkov konania," zdôvodňuje. Žiada preto toto ustanovenie z novely zákona vypustiť.
Schválený zákon má podľa prezidenta aj ďalšie problematické ustanovenia. Niektoré z týchto ustanovení súvisia s nezrozumiteľnou formuláciou, sú terminologicky nepresné, alebo sa používajú nesprávne pojmy na označenie rovnakých inštitútov, čo v praxi môže spôsobovať nielen výkladové problémy, ale aj problémy s vykonávaním zákona, a to pri tak závažnej problematike, akou je úpadok dlžníka. Gašparovič upozorňuje na to, že podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky znenie návrhu zákona musí byť zrozumiteľné a musí byť z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť.
Vetovaná novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii prináša možnosť popierania pohľadávok medzi jednotlivými veriteľmi. Novela má umožniť zrušenie konkurzov, ktoré sa začali pred jej navrhovanou účinnosťou. Obsahuje aj novú všeobecnú úpravu lehôt. Do lehoty ustanovenej súdom sa započítavajú len pracovné dni. Pre ostatné subjekty, napríklad konkurzného správcu alebo účastníkov konkurzu, však takéto počítanie lehôt neplatí.
Ministerstvo spravodlivosti tiež novelou posilňuje postavenie veriteľov najmä prostredníctvom zmien v úprave veriteľských návrhov. Podľa schválenej právnej úpravy na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu stačí, ak možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. Pri preukazovaní platobnej neschopnosti už bude stačiť písomná výzva jedného z najmenej dvoch veriteľov.
Legislatívna zmena zavádza aj možnosť popretia pohľadávky zo strany iných veriteľov, kým doteraz mal túto právomoc len správca. Veritelia sa tak môžu dohodami o popretí niektorých pohľadávok snažiť získať väčší diel konkurznej podstaty. Novela tiež vypúšťa ustanovenie, umožňujúce dlžníkovi odvrátiť vyhlásenie konkurzu zaplatením všetkých splatných pohľadávok veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania.
Novela zákona správcovi priznáva vždy možnosť doručiť písomnosť zverejnením v Obchodnom vestníku, čím sa má zabrániť prípadným obštrukciám spočívajúcim v nepreberaní písomností ich adresátmi. Lehota na vyhlásenie konkurzu sa predĺži z 30 na 45 dní od ustanovenia predbežného správcu. Novela si ako jeden zo svojich cieľov stanovuje preferovanie reštrukturalizácie pri riešení nepriaznivej finančnej situácie hospodárskych subjektov. Upravuje prihlasovanie pohľadávok v reštrukturalizácii, pričom tieto sa majú prihlasovať na súde.
