Tá sa zamotáva do bludného kruhu vysokého dlhu a pomoc hľadá u investorov z rozvíjajúcich sa ekonomík.
BRATISLAVA. ATÉNY. Grécka kríza naberá nové rozmery. Ľudia a firmy presúvajú svoje úspory do zahraničných bánk v obave, že o ne doma prídu. Presuny robia najmä bohatší klienti, ktorí sa boja aj toho, že medzi úspornými opatreniami vlády sa ocitne aj nová daň z vkladov.
Grécky dlh dražie Dlh Grécka presahuje 300 miliárd eur, čo je vyše 120 percent tamojšieho HDP. Úroky, ktoré pýtajú finančné inštitúcie od gréckej vlády za pôžičky, vystúpili včera na 6,8 percenta. Je to viac ako platí Brazília, Mexiko či Maďari, ktorých pred pár mesiacmi od bankrotu zachránila len pôžička únie a MMF. Nezáujem o grécke dlhopisy v Európe prinútil vládu rozmýšľať o tom, že zorganizuje predaj vládneho dlhu na trhu v USA.
Podľa britského denníka The Telegraph presunuli ľudia a firmy vo februári do zahraničia vklady za tri miliardy eur, v januári to bolo päť miliárd. Denník sa odvoláva na zdroje z gréckej centrálnej banky.
Únik kapitálu by ešte viac mohol zdecimovať grécku ekonomiku, ktorá sa od decembra minulého roku pohybuje na hrane štátneho bankrotu. Peniaze z gréckych bánk končia najčastejšie vo Švajčiarsku, Veľkej Británii a na Cypre.
Chlácholiaci premiér Napriek stále častejšie sa objavujúcim informáciám podobného typu grécky premiér Jorgos Papandreu minulý týždeň pre magazín Time povedal, že to najhoršie z finančnej krízy už má krajina za sebou.
Kontroval mu nemecký denník Die Welt, podľa ktorého finančné trhy neveria záchrannému plánu únie pre Grécko a ani schopnosti krajiny dostať sa z krízy.
Veštia jej, že ju postihne podobný osud ako americkú banku Lehman Brothers, ktorá v roku 2008 zbankrotovala. Náklady gréckej vlády na dlh sú už také vysoké, že bankrot sa podľa Die Welt už nedá odvrátiť.
„Sú úvahy o tom, že finančná situácia v Grécku sa stáva čoraz ťažšou," cituje agentúra Reuters menového stratéga z Commerzbank vo Frankfurte Lutza Carpowitza.
Dovoľme Grécku zbankrotovať, vyzýva Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV.
O zhoršujúcej sa situácii v Grécku svedčí aj to, že vláda Jorgosa Papandrea hľadá záchranu na amerických finančných trhoch. Nie je totiž schopná presvedčiť trhy v Európe, že slová o šetrení vo verejných financiách nie sú len prázdnym gestom. Platí za to vysoké úroky, čo zadlženosť krajiny ďalej prehlbuje.
Grécko podľa denníka Financial Times plánuje tento mesiac vydať štátne dlhopisy na trhu v USA za päť až desať miliárd dolárov (3,7 až 7,5 miliardy eur) na krytie starého dlhu.
Atény sa týmto krokom podľa denníka degradovali na úroveň rozvojovej krajiny, ktorá musí hľadať finančných investorov na inom kontinente, pretože Európa pomaly stráca záujem. Atény sa totiž svoj dlh snažia predať aj investorom z takzvaných rozvíjajúcich sa ekonomík, ktorí za to pýtajú vyššie úroky.
„Grécko sa týmto spôsobom snaží diverzifikovať štruktúru investorov a pritiahnuť aj záujem fondov, ktoré sa zameriavajú na mladé trhové ekonomiky a rovnako aj na záujem ďalších investorov," citoval Financial Times zdroj blízky vláde.
Slovenský ekonóm Ján Tóth dopĺňa, že vláda si tiež vytvára rezervu „pre prípad, že domáce banky by už neboli ochotne nakupovať štátne dlhopisy". To sa pri pokračovaní odlevu úspor do zahraničia môže stať skutočnosťou.
Ako rozvojová krajina
V Európe pýtajú veriteľské banky od gréckej vlády za pôžičky vyše šesť percent, čo je dvojnásobne viac, ako musí platiť napríklad nemecká vláda. Včera Grékom stúpli úroky za desaťročné dlhopisy na vyše 6,8 percenta, kým donedávna boli ešte pod 6,5 percenta.
Nižšie úroky ako Gréci majú napríklad aj krajiny, ako sú Brazília či Mexiko. Podobne vysoké úroky ako Gréci platia však napríklad Maďari. Tých vlani od bankrotu zachránila len pôžička únie a Medzinárodného menového fondu.
Negatívne správy dostávajú pod tlak euro. To včera stratilo oproti doláru viac ako pol percenta, keď sa dolár predával za 1,338 eura. Euru včera uškodili aj špekulácie, že Atény sa usilujú o revíziu dohody o pomoci Grécku z nedávneho summitu únie.
V nej totiž Brusel pripustil, že do pomoci Grécku sa môže finančne zapojiť aj Medzinárodný menový fond. A toho sa vraj Gréci boja.
„Dôvodom je, že od summitu grécky premiér dostáva informácie od menového fondu o možných opatreniach a reformách, ktoré by za prípadnú finančnú pomoc žiadal," citovala agentúra MNI zdroj blízky gréckej vláde.
