BRATISLAVA. ATÉNY. Ťarcha viac ako 300-miliardového dlhu v eurách dolieha na Grékov stále viac. To, čo im finančné trhy v týchto dňoch odkazujú, história nepamätá už viac ako desať rokov.
Ak by si vláda chcela v súčasnosti požičať na trhoch peniaze, musela by zaplatiť vyše 7-percentný úrok. To je na pomery člena eurozóny neprimerane veľa. Dokonca aj Maďarsko, ktoré len pred niekoľkými mesiacmi stálo na pokraji bankrotu, platí asi o percento menej.
Miliardy eur na úroky
Šéfka gréckeho ekonomického mesačníka Epilogi Evangelia Papaioannou tvrdí, že ak únia nezasiahne, „drastické škrty v štátnom rozpočte sa minú účinkom", pretože všetky tri úsporné balíčky vlády sa „utopia" v mori rastúcich výdavkov na dlhovú službu. Krajina sa tak môže ponoriť do ešte hlbšej krízy. Ročne musí 11-miliónové Grécko dávať z rozpočtu len na úroky z dlhu takmer 6 percent HDP, čo je približne 15 miliárd eur. Na porovnanie, Slovensko platí necelé dve percentá, teda niečo vyše miliardy eur.
Zatiaľ ide zo strany trhov len o hrozbu. Reálny problém môže nastať, ak sa vysoké úroky udržia až do mája. Vtedy si Gréci musia na splátky štátneho dlhu požičať asi desať miliárd eur. Časť dlhu by mali splácať aj v apríli, no na to vraj už vláda peniaze pripravené má. Splácanie starého dlhu novým je bežná prax. Štátne rozpočty však znášajú ťarchu úrokov a v tomto smere Gréci jednoznačne v únii vedú.
Na pomoci sa vraj dohodli
Už cez víkend však jeho šéf - grécky premiér Jorgos Papandreu v rozhovore pre denník To Vima naznačil, že predsa len s pomocou počítajú, ak by došlo k najhoršiemu, teda, že trhy neuveria plánu vlády šetriť a úroky z gréckeho dlhu budú naďalej rásť. „Otázkou zostáva, či záchranný mechanizmus únie na trhy zapôsobí ako revolver na stole. Ak nie, je tu na to, aby sa využil," povedal Papandreu.
Včera o pomoci Grécku rokovali ministri financií EÚ. Cyperský minister financií Charilaos Stavrakis pre agentúru Reuters povedal, že dohodli konkrétne podmienky pomoci pre Grécko. Nespresnil ich. Povedal však, že by sa na pomoci mal podieľať aj Medzinárodný menový fond.
Menový stratég banky UBS Geoffrey Yu si myslí, že čas, keď Brusel spolu s Medzinárodným menovým fondom zasiahne, sa blíži. Myslia si to podľa neho tiež obchodníci na finančných trhoch. Aj preto sa zastavil niekoľkomesačný pád eura, povedal pre Reuters Yu. Prípadná pomoc je podľa Yua skôr „otázkou dní" ako týždňov. „Obchodníci nakupujú euro pre špekulácie, že do celej záležitosti vstúpi aj menový fond," povedal Yu.
O tom, že situácia sa v Grécku zhoršuje, svedčia aj informácie z tamojšieho bankového sektora. Banky minulý týždeň požiadali vládu o 17 miliárd eur zo záchranného fondu, ktoré doteraz z 28-miliardového balíka nevyčerpali. Stalo sa tak len pár dní potom, čo denník The Telegraph priniesol správu, že v januári a februári presunuli ľudia v obave z krízy asi osem miliárd úspor z domácich do zahraničných bánk. Domáce banky pritom patria medzi významných veriteľov gréckej vlády.
Agentúry začínajú trestať
Veľké dlhy musí vláda hasiť tým, že škrtá dôchodky, znižuje platy v štátnej správe a zvyšuje dane. Tak sa chce dostať z hrozby bankrotu, do ktorej sa pre vysoký deficit, falšovanie štatistík a pokles ratingu dostala krajina vlani. Nie je vylúčené, že vysoké úroky z dlhu ešte porastú. Tie zvyknú stúpať s poklesom ratingu. A ten včera Grékom znížila agentúra Fitch. Ďalšia ratingová agentúra Standard & Poor's koncom minulého týždňa vyhlásila, že sa na podobný krok chystá, ak Gréci nebudú dostatočne škrtať v rozpočte.
