BRUSEL. Európska komisia čelí zvýšenému tlaku na prehodnotenie svojej dlhodobej energetickej politiky, k nemu ho tlačia publikované štúdie o negatívnych dopadoch výroby biopalív na životné prostredie, informuje Financial Times Deutschland (FTD). Na pleciach komisára pre energetiku Günthera Oettingera leží najmä ťarcha rozhodnutia, či zachovať v únii cieľ dosiahnutia 10-% podielu biopalív na úkor fosílnych do roku 2020.
Hlavný negatívny dopad, ktorý uznala nedávno aj komisia, vzniká pestovaním plodín nevyhnutných pre výrobu biopalív. Na tento účel slúžia najmä repka, sója, kukurica či pšenica a suroviny na biopalivo si nárokujú "dodatočnú" pôdu, na ktorej by rástli. Výrobcovia biopalív teda vytláčajú "klasických" poľnohospodárov z ich pôdy, alebo získavajú novú ornú pôdu odlesňovaním.
Počas minulého týždňa zdôraznila zmenu náhľadu na vplyv biopalív na životné prostredie i problém únie vedecká štúdia Francúzskej agentúry pre energiu a životné prostredie. Tá prináša nový rozmer do diskusie stanovujúc, že spaľovanie biopalív má horší emisný profil ako premena fosílnych palív na energiu. Odvoláva sa pritom na závery z vedeckého dokumentu FTD.
Kancelária komisára zatiaľ mlčí o postupe pri stanovovaní politiky, s dodatkom, že "priebežne sa na rozhodnutiach pracuje". Členské štáty však musia odovzdať do konca júna správu o tom, ako by mali svoje energetické portfólio pretransformovať v prospech 10 % energie získanej pomocou biopalív.
Povedať niečo ku konečným cieľom budú mať zrejme aj ďalší dôležití aktéri. Výrobcovia, ktorí investovali milióny eur do nových technológií, budú lobovať za zachovanie pôvodných čísel i postavenia svojho priemyselného odvetvia, uzatvára FTD.
