BRATISLAVA. Bývalý projektový manažér Interblue Group Rastislav Bilas sa prednedávnom na tlačovej konferencii snažil naznačiť, že naša emisná zmluva nie je taká nevýhodná, ako sa zdá. Rozhodne mala byť podľa jeho slov výhodnejšia ako napríklad česká zmluva s Japonskom.
„Emisie sú predmetom záložného práva japonského kupujúceho. A nemusia byť vrátené v prípade, ak česká strana nenaplní zmluvu," tvrdil Bilas. Tým má byť investovanie získaných peňazí do znižovania emisií skleníkových plynov do ovzdušia.
Bilasove české omyly Previedli všetky emisie – nie je to pravda, posielajú ich postupne. Prijali 1,7 miliardy korún ako zálohu za 100 miliónov ton – nie je to pravda, prvá splátka bola 1,25 miliardy korún a predané množstvo 40 miliónov ton. Emisie sú predmetom záložného práva a nemusia byť vrátené, ak česká strana nenaplní zmluvu – nie je to pravda, ak Česko nesplní podmienky, vrátia si strany plnenia navzájom. Sami už priznali krátenie zisku na Predávali tonu za 9,50 eura – exminister Bursík tvrdil, že je to viac ako 10 eur. Česi majú kompletný program postavený na zatepľovaní – český program zahŕňa aj kotly na biomasu či solárne panely.
Bilas tvrdí, že Česi svoj program kompletne postavili na zatepľovaní. Pričom vraj od Japoncov videli len minimum peňazí z toho, čo im majú zaplatiť.
Podľa neho za sto miliónov ton emisných kvót AAU dostali od Japoncov zatiaľ iba 1,7 miliardy českých korún ako zálohu, ale ani halier navyše. Sami Česi už vraj priznali krátenie na štyridsať percent. „Viete, koľko je to z 9,50 eura? Iba 5,70. A to nie je koniec," tvrdil Bilas.
Chyba v počtoch
Bilas sa snažil navodiť dojem, že pozná českú zmluvu. Fakty, ktoré uviedol, však boli nesprávne. Zásadným omylom je, že japonská vládna agentúra NEDO nekúpila od Čechov 100 miliónov ton emisných kvót, ale 40 miliónov.
Bilas mohol nadobudnúť nesprávny dojem o predanom objeme z jednej správy, ktorú vysielala TV Nova a české ministerstvo životného prostredia ju má na svojej stránke: Yasuhiro Shimizu, výkonný riaditeľ NEDO, povedal po uzatvorení kontraktu s Českom, že „potrebujeme zohnať sto miliónov povoleniek, z Česka sme ich získali 40 miliónov".
S ďalšími 22,5 milióna, ktoré Česi predali japonskej súkromnej firme MITSUI, by to tiež nebolo 100 miliónov ton, ale len 60 miliónov. Dohromady predala Praha do zahraničia 71 miliónov ton. Okrem štátnej japonskej agentúry NEDO a súkromníkov z MITSUI nakupovalo od nich Španielsko a Rakúsko.
Pochybne znie aj Bilasovo tvrdenie o tom, že Japonci poslali Čechom na účet 1,7 miliardy českých korún. Podľa správ z českých médií to bolo pred necelým rokom 1,25 miliardy z najmenej 15 miliárd korún. Či medzičasom prišla ďalšia splátka, české ministerstvo nechce povedať.
„Čiastkové obchody sú dôverné, ale kumulatívne už má Česko na účtoch takmer 14 miliárd korún," povedala hovorkyňa českého envirorezortu Petra Roubíčková. Od Japoncov očakávajú ďalší prílev peňazí podľa splátkového kalendára. Mimochodom, aj Česi posielajú svoje emisné kvóty do Japonska postupne.
„Ďalšie splátky sa očakávajú podľa dohody zo zmlúv a k nim pošleme adekvátne množstvo AAU," dodáva Roubíčková.
Z odpovedí Roubíčkovej vyplýva tiež to, že české emisie nie sú predmetom záložného práva. Ak by Česko nesplnilo podmienky „ozelenenia" emisií, muselo by síce vrátiť Japoncom peniaze, tí by však na oplátku Česku vrátili kvóty.
Netrafil ani cenu
A čo musí Česko splniť, aby Japonci nedostali nutkanie pýtať naspäť svoje peniaze? Minúť ich na dotácie do zatepľovania, kotlov na biomasu, tepelných čerpadiel, solárnych panelov a na výstavbu pasívnych domov. To všetko zahŕňa ich program „Zelená úsporám".
Podmienky čerpania dotácií síce minulý rok zmäkčovali pre nezáujem, Roubíčková však tvrdí, že dnes už záujem Čechov vrcholí.
„V súčasnosti sú vyčerpané už asi dve miliardy korún. Najväčší nárast žiadostí prebieha práve teraz. Týždenne je to okolo 500 žiadostí v hodnote asi sto miliónov korún." Zároveň odmietla Bilasove tvrdenia, že by Česko priznalo krátenie emisného zisku o 40 percent.
Mimochodom, Bilas nemá pravdu ani v pôvodnej cene, ktorú zaplatilo Japonsko Prahe. Za jednu tonu totiž nedali 9,5 eura, ale viac ako desať eur.
Pred rokom to pre SME potvrdil český exminister životného prostredia Martin Bursík, ktorý zmluvu s Japonskom podpisoval: „Ak je to u vás 5 eur za tonu, tak my nie sme nižšie ako na dvojnásobku ceny," povedal.
