BRATISLAVA. Fakultná nemocnica s poliklinikou Rázsochy sa dostavia formou verejno-súkromného partnerstva (PPP). V stredu o tom rozhodla vláda. K tejto alternatíve sa z hľadiska posúdenia vplyvu na verejné financie prikláňalo Ministerstvo financií SR. Kabinet ďalej rozhodol, že projektový zámer k získaniu finančnej podpory na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti by mal byť vyhotovený do konca júla tohto roku. Samotná štúdia by mala byť hotová do konca roka 2011, na rokovanie vlády by ju mali predložiť do konca februára 2012.
Druhou možnosťou financovania projektu bol konzorcionálny úver. Túto možnosť podporoval aj rezort zdravotníctva. Upozorňoval totiž, že PPP projekty dostavbu Rázsoch spomalia a obával sa aj nezáujmu súkromného sektora. "Veľmi otázne je, či by zámer zrealizovať projekt formou verejno-súkromného partnerstva pritiahol v súčasnosti dostatočný záujem súkromného sektora," uvádzal v materiáli.
Ministerstvo taktiež pripomína, že realizácia formou PPP je vhodná iba za predpokladu, že bude pre zadávateľa projektu výhodnejšia ako iné alternatívne formy. Upozorňuje preto na nutnosť potreby vypracovania štúdie uskutočniteľnosti. Následne bude musieť prebehnúť verejné obstarávanie, výber súkromného partnera, proces uzatvárania zmluvnej dokumentácie, ako aj finančné uzatvorenie projektu. Z uvedeného podľa rezortu vyplýva, že k začiatku výstavby by mohlo prísť najskôr v druhej polovici roku 2013, čo by znamenalo jej ukončenie v roku 2017. Zároveň upozorňuje, že súkromný partner by počas dohodnutej lehoty trvania projektu riadil a zabezpečoval chod zariadenia vlastným manažmentom a Rázsochy by tak boli iba v polohe poskytovateľa.
Vláda v polovici januára zobrala na vedomie výsledky auditov vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Rázsochy, ktoré odporúčajú, aby sa zdravotnícke zariadenie dokončilo. Predbežná cena projektu vrátane projektovej a technologickej vybavenosti bola vyčíslená na 480 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty. Dobudovaním Rázsoch by sa malo vytvoriť špičkové koncové univerzitné zdravotnícke zariadenie s celkovou kapacitou asi 900 lôžok a s vysokou úrovňou vybavenia operačných sál, ako aj urgentnej a intenzívnej medicíny.
Ako vláda plní sľub zastaviť zadlžovanie nemocníc
Čo sľúbili: Väčšina nemocníc nedokáže plniť svoju úlohu a súčasne udržať chod zdravotníckeho zariadenia s vyrovnaným rozpočtom. Väčšina neustále vytvára dlh, a to nielen skrytý v podobe neobnovovania prístrojovej techniky, nemožnosti väčších opráv na budovách (...) ale aj otvorený dlh v podobe neuhradených faktúr za odobraté lieky, špeciálny zdravotný materiál či potraviny alebo teplo, vodu či ostatné energie.
Zdroj: Volebný program SNS
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najužitočnejších sľubov. Zastavanie rastu dlhu štátnych nemocníc by malo pozitívny dopad na verejné financie.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. V rokoch 2006 až 2008 stúpol v zdravotníctve dlh po lehote splatnosti zo 186 mil. eur na 272 mil. eur. Najväčšia časť pripadá na dlh zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, medzi ktoré patria najmä veľké štátne nemocnice. Dlh týchto zariadení stúpol v rokoch 2006 až 2008 zo 66 mil. eur na 196 mil. eur. V roku 2008 sa nárast celkového dlhu spomalil, k čomu prispel vyšší objem verejných zdrojov a tiež rýchly rast ekonomiky. V roku 2010 začali dlhy nemocníc dokonca klesať, čo však bolo dôsledkom pôžičky na oddlženie vo výške 130 mil. eur, ktorú pre ne koncom roku 2009 vyčlenila vláda.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub zvyšovať kvalitu a efektivitu v zdravotníctve
Čo sľúbili: Vláda zabezpečí zachovanie dostupnosti a kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov... Súčasne podporí reštrukturalizáciu siete zdravotníckych zariadení (...) tak, aby došlo k účelnej špecializácii a tým rastu kvality a produktivity poskytovaných služieb.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Kvalita slovenského zdravotníctva sa v porovnaní s inými štátmi Európy v rokoch 2006 až 2009 zhoršila. Vyplýva to z každoročného medzinárodného hodnotenia kvality zdravotníckych systémov podľa švédskej mimovládnej organizácie Health Consumer Powerhouse. Slovensko sa v roku 2009 prepadlo o šesť priečok a obsadilo tak 28. miesto z 33 sledovaných štátov. Príčinou je najmä zaostávanie v elektronickej komunikácii a prenose dát (tzv. e-Health systém), ale aj zaostávanie vo výsledkoch liečby, v rovnosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti a vo výške neformálnych platieb lekárom.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
