BRATISLAVA. Práce u nás ubúda, no platy rastú. Tento paradox analytici vysvetľujú tým, že firmy šetria a na rovnakú prácu im stačí menej ľudí. Rastu platov pomohla aj štatistika.
Firmy totiž prepúšťali najmä menej kvalifikovaných ľudí s nízkymi platmi. Zo štatistického súboru ubudli najnižšie mzdy a platový priemer sa tak zvýšil.
Najviac pocítili nezamestnanosť ľudia z veľkoobchodu, kde vo februári pracovalo až o pätinu menej ľudí ako pred rokom. V priemysle, informačných technológiách či v predaji a oprave vozidiel stratila prácu asi desatina ľudí.
Stabilitu pocítili najmä zamestnanci v doprave, skladovaní a vo vodárenských firmách, kde prácu nestratil prakticky nik. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu.
Práce ešte ubudne
Nezamestnanosť bude u nás rásť prinajmenšom ešte do konca júna. Potom by sa podľa analytikov mohla zastaviť. S nárastom nových pracovných miest sa však zatiaľ u nás nepočíta, hoci ekonomika má podľa väčšiny predpovedí tento rok rásť.
„Pokračujúci pokles zamestnanosti len potvrdzuje fakt, že oživenie na pracovnom trhu nasleduje oživenie v ekonomike až s určitým časovým oneskorením," povedala ekonómka Poštovej banky Eva Sadovská. Práce u nás za posledný rok ubudlo viac ako vo väčšine štátov Európskej únie.
Miera nezamestnanosti u nás stúpla vo februári medziročne o vyše štyri percentuálne body. Rýchlejšie rástla nezamestnanosť len v pobaltských štátoch. Vo februári bolo podľa Eurostatu na Slovensku bez práce vyše 382-tisíc ľudí, miera nezamestnanosti sa už od novembra drží na 14,2 percenta.
Návrat na predkrízové úrovne, keď sme mali nezamestnanosť pod deviatimi percentami, potrvá roky. Ekonómovia aj Národná banka hovoria, že „výroba" nových pracovných miest u nás začína až pri viac ako trojpercentnom ekonomickom raste. Taký však väčšina analytikov zatiaľ neočakáva.
Pracovný trh možno nepočká
Riaditeľka marketingu v personálnej firme Trenkwalder Monika Martinková týmto teóriám ekonómov neverí.
„Nemyslím si, že by slovenský trh práce mal čakať dovtedy, kým začne ekonomika rásť trojpercentným tempom," povedala. Podľa nej by už na jeseň mohla nezamestnanosť znovu klesať. Sú tu už prvé lastovičky, napríklad U. S. Steel plánuje pribrať 40 ľudí a RWE IT Slovakia až 200 pracovníkov.
„Evidujeme, že rastie záujem firiem o dočasné zamestnávanie. To môže byť predzvesťou pre uchádzačov, že firmy už naberajú pracovníkov a je otázkou času, kedy začnú vytvárať aj trvalé pracovné miesta," vraví Martinková. Záujem o takzvaných agentúrnych pracovníkov je najvyšší od októbra 2008.
Ako vláda plní sľub zvyšovať zamestnanosť
Čo sľúbili: Je spravodlivé a správne, ak napriek hospodárskemu rastu je Slovensko krajinou s (...) druhou najvyššou nezamestnanosťou v Európskej únii?
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Ekonomická časť Programového vyhlásenia vlády SR je založená... tak, aby hospodárska politika štátu vytvárala základné podmienky pre rast zamestnanosti...
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Podľa väčšiny z nich však môžu mať konkrétne kroky vlády skôr opačný efekt. Príkladom je novela Zákonníka práce, pokles výdavkov na vzdelanie a vedu/výskum v pomere k HDP, alebo deklarovaný útok na reformy, ktoré naštartovali rast zamestnanosti.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. V rokoch rekordného ekonomického rastu 2006-08 síce nezamestnanosť klesala, stále sa však držala na druhej najhoršej a v roku 2007 dokonca na najhoršej priečke v EÚ 27. Koncom roku 2008 začala nezamestnanosť výrazne stúpať, čo bolo najmä dôsledkom krízy. Podľa Eurostatu ale nezamestnanosť na Slovensku v období od decembra 2008 do decembra 2009 rástla o 4,3% (z 9,3% na 13,6%), kým v EÚ len o 2% (zo 7,6% na 9,6%). Na Slovensku teda rástla nezamestnanosť v roku 2009 viac než dvojnásobne rýchlejšie než v EÚ.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
