BRATISLAVA. Hodiť sa na maródku alebo si vziať dovolenku? Dilema, ktorú mnohí zamestnanci zvykli riešiť finančne výhodnejšou dovolenkou. To sa však v čase obáv z prepúšťania mení. Práceneschopnosť ochráni pred stratou práce.
Takzvaná péenka je jednou z mála možností, ako sa vyhnúť výpovedi, alebo ju aspoň oddialiť. Daňou za to je však nižší príjem.
Chorého chráni zákon Zákonník práce hovorí, že zamestnanec nesmie dostať výpoveď v ochrannej lehote - to je aj vtedy, keď je „uznaný dočasne za práceneschopného".
Chorobu zhoršuje byrokracia
Vybaviť si péenku znamená papierovačky. Zamestnanec vypisuje viaceré potvrdenia a musí komunikovať s úradmi.
1. Ak chce ísť zamestnanec na péenku, lekár mu ju potvrdí na tlačive Sociálnej poisťovne – ide o Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Tomu, kto si platí nemocenské poistenie aj dobrovoľne, lekár vystaví potvrdenie pre každé poistenie zvlášť.
2. Žiadosť s potvrdením lekára treba odovzdať zamestnávateľovi.
3. Po desiatom dni práceneschopnosti agendu už preberá Sociálna poisťovňa – zamestnávateľ jej musí poslať všetky potrebné doklady.
4. Ak péenka pokračuje
v ďalšom mesiaci, zamestnanec musí poisťovni predložiť tlačivo Preukaz
o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré vystaví lekár.
5. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti musí zamestnanec odovzdať hlásenie zamestnávateľovi a poisťovni. Zamestnávateľ na tomto tlačive doplní, kedy poistenec nastúpil do práce, a potom ho pošle do Sociálnej poisťovne.
6. Živnostník a dobrovoľne poistený človek komunikujú len s poisťovňou. Tiež potrebujú potvrdenie od lekára. Výška ich nemocenského zodpovedá minimu zamestnanca – tri dni je to 25 a potom 55 percent
z ich platu.
Ak ho neodsúdili pre úmyselný trestný čin ani neporušil pracovnú disciplínu, zamestnávateľ ho nemôže vyhodiť. Výnimkou je len situácia, keď ruší svoju výrobu alebo ju sťahuje.
Štatistika Sociálnej poisťovne nasvedčuje tomu, že minulý rok bol prelomový. Priemerná miera dočasnej práceneschopnosti prvý raz za posledné roky prevýšila štyri percentá. Naraz tak bolo na péenke vyše 80-tisíc ľudí.
Ľudia okrem ochrany pred výpoveďou využívajú péenku aj na preklenutie dlhšieho obdobia. Dovolenky je menej, hovorí Zdena Dvoranová, právnička Energetickochemického odborového zväzu. Péenka tak poslúži najmä pri dlhšej chorobe.
Choré dieťa, hotová galiba Keď ochorie zamestnanec, vyberie si medzi dovolenkou
a práceneschopnosťou. Ak ochorie jeho dieťa, má na výber medzi dovolenkou a ošetrovným.
Ide o dávku z nemocenského poistenia, zamestnanci na ňu majú nárok automaticky. Malé deti bývajú choré častejšie. Ženy majú viac absencií a firmám to nevyhovuje.
„Zamestnávatelia nevyužívajú dostatočne čiastočný úväzok, flexibilný pracovný čas či prácu z domu," hovorí Miriam Vojtková z Únie materských centier.
Situáciu rodičom sťažuje aj to, že mnohí starí rodičia pracujú.
Zamestnávatelia, ktorí ženám umožnia starať sa o dieťa, podľa Vojtkovej získajú lojálnejšieho a motivovanejšieho zamestnanca.
Dlhšia dovolenka Kríza okrem správania zamestnancov mení aj ich nároky. Odborári ustupujú zo svojich požiadaviek pri kolektívnom vyjednávaní. Ak nemôžu žiadať zvýšenie miezd, sústreďujú sa na iné výhody.
Na dovolenku stačí lístok základná výmera dovolenky je štyri týždne na rok; ten, kto pracuje aspoň pätnásty rok od svojich osemnástin, má nárok na päť týždňov; dovolenka je vecou dohody – zamestnanec musí vypísať dovolenkový lístok a dať ho zamestnávateľovi; Zákonník práce hovorí, že jedna časť dovolenky má trvať najmenej dva týždne, aj to však závisí len od dohody; dovolenku preruší práceneschopnosť, ošetrovanie chorého príbuzného aj nástup na materskú.
„Tlak na rast miezd je menší, najmä v spoločnostiach, ktoré v dôsledku krízy prepúšťali," hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Za zmrazenie miezd odbory zvyknú žiadať kompenzáciu v podobe iných pôžitkov pre zamestnancov.
Cestou je napríklad predĺženie dovolenky či zvýšenie náhrady mzdy pri dočasnej práceneschopnosti.
Ani to však nemajú odborári isté.
Aj na pomoc chorému je dávka
Na krátkodobé ošetrovanie príbuzného si nemusíte brať dovolenku. Príjem sa vám však zníži.
BRATISLAVA. Choré dieťa, manžel, rodič alebo svokor - ak niektorý z nich potrebuje starostlivosť, zamestnanec si nemusí brať dovolenku. Pre tento prípad mu zákon o sociálnom poistení ponúka „ošetrovné". Je to však iba na desať dní a oproti dovolenke aj menej peňazí.
Za každý deň štát priznáva zamestnancovi 55 percent jeho priemernej dennej mzdy v minulom roku. Kto si chce túto dávku nárokovať, musí o ňu požiadať Sociálnu poisťovňu. Prvý diel jej tlačiva potvrdí lekár. Pokračuje zamestnanec.
„Vyplní časť určenú pre poistenca, podpíše vyhlásenie a odovzdá ju svojmu zamestnávateľovi. Ten vyplní časť určenú preňho a postúpi ju príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne aj s potvrdením o príjme, z ktorého sa dávka posúdi a vypočíta," vysvetľuje hovorca poisťovne Peter Višváder.
Keď už sa o príbuzného prestane starať, musí zamestnanec predložiť firme druhý diel tlačiva.
„Zamestnávateľ aj na tomto tlačive doplní údaje a postúpi ho poisťovni," hovorí Višváder s tým, že to treba urobiť „bezodkladne".
Ošetrovné štát vypláca z nemocenského poistenia - nárok naň má aj živnostník, ktorý za minulý rok zarobil toľko, že musí platiť odvody. Dobrovoľne poistený človek si musí platiť odvody najmenej 270 dní z posledných dvoch rokov.
Rodič môže túto dávku získať aj vtedy, keď dieťa do 10 rokov nie je choré, ale nemôže chodiť do škôlky alebo do školy.
Vzťahuje sa to na prípady, keď školu zatvorili na odporúčanie regionálneho hygienika alebo epidemiológa, napríklad pri chrípkových prázdninách, pre opravu školy, živelnú pohromu či plánovanú dovolenku a za podmienky, že v inom zariadení nebolo miesto.
Miriam Vojtková z Únie materských centier hovorí, že by bolo fajn, keby si žena mohla dieťa vziať do práce, alebo pracovať z domu, ak na to potrebuje len počítač. „Máloktorí zamestnávatelia sú takí ústretoví."
