PEKING. Čínske ministerstvo dopravy sa zaoberá možnosťou vybudovať kvalitnú železničnú trať pre superexpresy zo Singapuru do Londýna. Podľa autorov myšlienky by sa mohlo stať spojenie juhovýchodnej Ázie a západnej Európy realitou už v nasledujúcom desaťročí.
Uvažuje sa o rýchlosti súprav 320 km/h. Pri nej by trvala cesta z Pekingu do Londýna dva dni. A prekonanie vzdialenosti z britského hlavného mesta do Singapuru, ktoré oddeľuje 11.000 kilometrov, by trvalo len o 24 hodín dlhšie. Na porovnanie, lietadlá teraz prekonajú túto vzdialenosť za 20 hodín.
Spojenie Londýna a Singapuru by sa nezabezpečovalo len jednou traťou. Peking by ich chcel vybudovať niekoľko. Okrem najkratšej trasy zo Singapuru cez Hočiminovo Mesto, Hanoj, Naí Dillí, Teherán, Ankaru, južnú a západnú Európu do Británie by sa mohla vybudovať aj trať, ktorá by viedla z Hanoja na sever, preťala by čínske územie z východu na západ a v Kazachstane by sa napojila na vetvu, ktorá by prechádza cez Mongolsko, z ruského Ďalekého východu do Moskvy a cez Bielorusko, Poľsko, Nemecko, Belgicko, Francúzsko a podmorským tunelom La Manche a mala by konečnú v Londýne. Všetky trasy by sa nemuseli vybudovať v krátkom rozmedzí. Zrejme najspornejšou by bola severná trasa cez Mongolsko a Sibír. Na realizácii projektu by sa podieľalo 17 krajín.
Predstavitelia ministerstva dopravy tvrdia, že s niektorými partnermi sa už rokuje a výsledky sú zatiaľ dobré. Najsilnejšie na nápad zareagovala India. Tam, kde vlády nemajú dosť prostriedkov, chce náklady hradiť Peking. V prípade Mjanmarska by stačilo, keby dalo Číne k dispozícii svoje zásoby lítia. Čína je schopná a ochotná realizovať projekt aj vlastnými silami. Od krajín, na území ktorých by sa trate budovali, by chceli mať Číňania zabezpečenú len dodávku materiálov a pokojné podmienky na realizáciu diela.
Časť nákladov by hradila čínska vláda, ale väčšinu prostriedkov by vo forme úverov poskytli banky a súkromní investori.Ak sa napokon koľajový zámer Singapur - Londýn zrealizuje, bude najväčším infraštruktúrnym projektom v dejinách svetovej železnice.
Autori projektu však neuviedli náklady na vybudovanie trate ani predpoklady na reálnosť návratu investovaných prostriedkov.
Informovali o tom ruské noviny RBK daily.
