Ministrovi dopravy Ľubomírovi Vážnemu (Smer) plynie čas, aby Európskej komisii vysvetlil naše mýto. Bruselu by mal ozrejmiť aj to, prečo Národná diaľničná zmenila ponuku jednému z uchádzačov v tendri.
BRATISLAVA. Elektronické mýto vyjde daňových poplatníkov dokopy na 852 miliónov eur. Dnes je jasné, že to mohlo byť aj o 200 miliónov eur menej. O toľko lacnejšie chcelo na Slovensku postaviť mýto konzorcium Slovakpass. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) ho rovnako ako všetky lacnejšie ponuky vyradila z mýtneho tendra. Vyhral najdrahší a s nikým nemusel súťažiť - dnešný SkyToll.
Najlacnejšia verzia mýta od Slovakpassu z tendra vypadla aj pre „podozrivo nízku cenu". Inými slovami: Národná diaľničná tvrdila, že Slovakpass nedokáže za 630 miliónov eur urobiť také mýto, ako ponúka.
Argumentáciu Európskej komisie by si mali všimnúť aj orgány činné v trestnom konaní, myslí si Ivan Štulajter.
Podľa Európskej komisie však o podozrivo nízkej cene nemôže byť ani reč. Naopak, píše o nesprávnych prepočtoch Národnej diaľničnej. Tá mala dokonca zmeniť ponuku Slovakpassu.
„NDS namiesto prepočítania efektívnosti výberu mýta na základe hodnôt predložených uchádzačom a vyhodnotenia ponuky na základe známych častí vzorca na výpočet efektívnosti výberu mýta, zmenila ponuku uchádzača," píše sa v liste, ktorý Brusel poslal našim štátnikom zhruba pred mesiacom.
Trestný čin?
Teoreticky môže ísť aj o trestný čin, hovorí právnik Marek Benedik. Trestný zákon totiž pamätá aj na verejné obstarávanie. Píše sa v ňom napríklad, že kto dojedná súťažiteľovi prednosť alebo výhodnejšie podmienky na úkor iných súťažiacich, môže pobudnúť vo väzení - šesť mesiacov až tri roky. Takéto prípady však nie sú jednoduché.
„Treba, aby bol preukázaný úmysel a množstvo iných vecí, takže je to veľmi náročné," povedal Benedik. Upozorňuje, že na to treba vôľu a schopnosti, čo môže byť u nás problém.
Prípad z Viedne
„Národná diaľničná spoločnosť, ako i jej predstavitelia, dôrazne odmietajú akékoľvek obvinenia z údajného podvádzania alebo údajnej machinácie s ponukou uchádzača," reagoval včera hovorca Národnej diaľničnej Marcel Jánošík.
Svetlo do problémov mýta nevniesol ani rezort dopravy. „Ministerstvo už niekoľkokrát verejne vyhlásilo, že všetky kroky, ktoré sú spojené s mýtnym tendrom, boli viacnásobne kontrolované a sú plne v súlade s platnou legislatívou," povedal hovorca rezortu Stanislav Jurikovič. Podľa jeho slov sa ministerstvo nemôže k procesu s eurokomisiou vyjadrovať. Zakazuje to nariadenie.
„Publikované články v prvom rade škodia svojou tendenčnosťou Slovenskej republike. Európska komisia ešte nerozhodla o ukončení a nestanovila žiadny záver," povedal Jurikovič.
Medzitým o našom mýte prebiehajú súdne spory aj mimo územia Slovenska. Jeden bol aj v susednom Rakúsku. Zástupcovia konzorcia Slovakpass totiž napadli firmu Schild and Partner. Z jej dielne pochádza štúdia, podľa ktorej firma Slovakpass podliezla reálne ceny za mýto.
Stanovisko Schild and Partner, ktoré máme k dispozícii a ktoré firma použila pred súdom, však hovorí, že v ich analýze sa píše len toľko, že za takú nízku cenu, akú navrhol Slovakpass, sa zatiaľ nepodarilo urobiť taký efektívny systém.
Právnik Benedik upozorňuje, že lacnejších uchádzačov zrejme nebolo treba vyraďovať zo súťaže. Štát si totiž môže v zmluve poistiť, aby dostal to, čo si objednal. Stačí precízne nastaviť zmluvu, zmluvné pokuty a rôzne sankcie.
Čo sľúbili: Vláda zavedie spoplatnenie vybranej cestnej infraštruktúry formou elektronického výberu mýta.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Výber poplatkov za používanie diaľnic a vybraných ciest pomocou elektronického mýta zohľadňuje intenzitu ich využívania presnejšie ako diaľničné známky. Viedol by teda k ich efektívnejšej stavbe i využívaniu.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Elektronické mýto funguje od 1.1.2010, jeho spustenie však sprevádzali technické a organizačné problémy spolu s rozsiahlymi protestami dopravcov. Vláda v reakcii na blokovanie ciest kamionistami v januári aj februári odložila spoplatnenie ciest prvej triedy.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: (SMER si kladie za cieľ) Trpezlivo a razantne odhaľovať a postihovať veľké prípady ekonomickej kriminality a politickej korupcie, aby sa ľuďom vrátila dôvera v spravodlivosť a rovnosť pred zákonom.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a správneho konania bude (vláda) vytvárať podmienky na obmedzovanie priestoru pre korupciu.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Obmedzenie priestoru pre korupciu a boj proti veľkej ekonomickej kriminalite podporia dôveru ľudí v právny štát a zefektívnia tak fungovanie spoločnosti.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Na Slovensku sa podľa vnímania ľudí i medzinárodných hodnotení korupcia rozmáha. Podľa Svetového ekonomického fóra (WEF) sa Slovensko vo vládnej korupcii prepadlo zo 76. miesta v roku 2006 na 127. miesto v roku 2009, čím sa zaradilo medzi najhoršie hodnotené štáty sveta. Index Transparency International ukázal, že po mierne pozitívnom vývoji sa v roku 2009 vnímanie korupcie dramaticky zhoršilo. Slovensko dnes dosahuje skóre 4,5 (na stupnici od 0 do 10), čo je horšie ako 4,7 v roku 2006. O tom, že vláda nevytvorila podmienky pre obmedzovanie priestoru pre korupciu, svedčia aj desiatky medializovaných káuz korupcie a klientelizmu vo verejnej sfére. V reakcii na sériu škandálov vláda dvakrát novelizovala zákon o verejnom obstarávaní a vymenila viacerých ministrov.
Zdroj: INEKO
