BRATISLAVA. Krátko po znepokojujúcej správe Európskej komisie o nečestných praktikách v pilotných sociálnych podnikoch sa rozhodla ministerka práce Viera Tomanová spraviť vlastnú - neohlásenú - kontrolu.
Ministerstvo po kontrole v Revúckom sociálnom podniku spochybňuje zistenia Európskej komisie, že podnik je majetkovo a personálne prepojený so svojím odberateľom. Šéf podniku Vojtech Paluš je totiž podľa zistení komisie v manažmente spoločnosti Gemstav, ktorá sociálnemu podniku prenajíma pozemky. Tiež je prepojený s firmou GOLDEN WOOD, tá je zasa hlavným odberateľom jeho výrobkov.
„Aktuálne zistenia kontrol problém nepotvrdili," tvrdí Stuška. Ako je to možné, keď on-line obchodný register tieto zistenia potvrdzuje, Stuška nevysvetlil. Ministerstvo totiž nemieni ďalej „polemizovať o konkrétnych otázkach indikovaných auditom komisie, pretože nie je ukončený," povedal.
Správa Európskej komisie je predbežná a ministerstvo má možnosť jej zistenia vyvrátiť. Paluš nebol ochotný komunikovať s nami telefonicky, žiadal od nás email, na ktorý však neodpovedal.
Bezúhonný a bezúhonnejší
Pilotné podniky
V roku 2008 podpísal rezort práce zmluvu s 8 pilotnými sociálnymi podnikmi: Horehronským, Revúckym, Gemerským, Spišsko–
gemerským, Veľkokrtíšskym, Arvikom, mestom Krompachy a Agentúrou rozvoja Slovensko – Východ.Mali dostať preplatené 95 percent celkových nákladov, spolu asi 24 miliónov eur.
Ministerka Tomanová poslala v apríli kontrolu iba do piatich zo siedmich podnikov. Skontrolovala Horehronský, Veľkokrtíšsky, Spišskogemerský, Revúcky a Gemerský sociálny podnik. „Tieto kontroly nemusia súvisieť s auditom Európskej komisie," povedal hovorca ministerky Michal Stuška.
V hľadaní možných nedostatkov však Tomanová paradoxne vynechala sociálny podnik mesta Krompachy a humenskú Agentúru rozvoja Slovenska - Východ. Aký je dôvod? „Lebo pri týchto dvoch nemohli byť ani teoreticky indikované zistenia, ktoré boli predmetom poslednej kontroly," povedal Stuška.
Pri sociálnom podniku v Krompachoch dáva postoj ministerstva zmysel. Tento podnik ani v minulosti nedal dôvod na spochybňovanie svojej činnosti či vedenia. Ani jedno z mediálnych zisťovaní ho nespojilo s nikým z politikov, nebol obviňovaný z klientelizmu. Zo všetkých podnikov dostal najmenšiu podporu. Kým ostatné dostali viac ako tri milióny eur z eurofondov, on milión.
Nie je vraj dôvod
Agentúra rozvoja Slovenska - Východ je však spájaná s poslankyňou za Smer Janou Vaľovou, ktorá je kamarátkou ministerky práce. Vaľová ho od jeho vzniku propaguje ako prínos do regiónu. Zarába na ňom napríklad Vaľovej synovec Ľubor Čirkes, ktorý vyhral súťaž na propagáciu sociálneho podniku.
Na čele humenského sociálneho podniku stojí Slavomír Rusinko, ktorý je aktívnym členom Smeru. V roku 2006 kandidoval zaň do parlamentu. Dnes stranu zastupuje ako poslanec aj v mestskom zastupiteľstve v Medzilaborciach. Rusinko dohodil zákazky pre sociálny podnik hradené z eurofondov svojim známym. Na čelo sociálneho podniku ho mala podľa zdroja, ktorý si neželá byť menovaný, dosadiť práve poslankyňa Vaľová.
Rusinko potvrdil, že v apríli u nich žiadna kontrola nebola. Výsledky kontrol ministerstva v piatich podnikoch sú už vraj hotové, zatiaľ ich nezverejnilo. Známe je ukončenie zmluvy s Horehronským sociálnym podnikom a predtým s Arvikom.
Ako SMER-SD plní sľub lepšie čerpať eurofondy
Čo sľúbili: SMER - sociálna demokracia bude presadzovať:
- aby sa skrátil zdĺhavý proces vyhodnocovania projektov a tým aj minimalizovali ťažkosti spojené s efektívnym čerpaním zdrojov Európskej únie, ktoré je na veľmi nízkej úrovni
- aby sa zvýšila kontrola a transparentnosť čerpania európskych fondov a odstraňovalo riziko prípadov vrátenia pridelených zdrojov a uloženia prísnych sankcií
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Efektívne využitie peňazí z eurofondov pomôže zvýšiť kvalitu života.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda úspešne dočerpala eurofondy určené na programovacie obdobie 2004-2006 v sume takmer 1,2 mld. eur. V roku 2009 však Európska komisia požiadala Slovensko o vrátenie 38 mil. eur. Podstatne menej úspešná bola vláda pri čerpaní prostriedkov určených na roky 2007-13. K septembru 2009 Slovensko vyčerpalo iba 1,6% z 13,4 mld. eur, pričom schválené boli projekty vo výške 18,8%. Pre porovnanie, Česká republika čerpala fondy takmer 4-krát rýchlejšie. Prideľovanie eurofondov poznačilo aj viacero škandálov, keď napríklad Európska komisia stopla preplatenie 11 mil. eur víťazovi nástenkového tendra a podobný krok hrozí aj pri čerpaní fondov sociálnymi podnikmi zriaďovanými ministerstvom práce.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
