BRATISLAVA. Švédska firma Skanska, etablovaná na Slovensku, ponúkla Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), že postaví časť diaľnice D3 pri Žiline za 163 miliónov eur.
Je to skoro o 40 percent lacnejšie, teda o 106 miliónov eur menej oproti predpokladu štátnej diaľničnej spoločnosti.
Pri časti rýchlostnej cesty R4 Košice - Milhošť by Skanska dokázala ušetriť Slovensku 39 miliónov eur. Postavila by ju teda o 33,5 percenta lacnejšie, ako predpokladala NDS. Obe ponuky sú najlacnejšie zo všetkých. Lacnejšie dokáže postaviť aj ďalšie dve stavby.
Príliš ostrý list
Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska sa ich prístup nepáči. „Na slovenskom stavebnom trhu existuje fenomén, ktorý deformuje prirodzené podnikateľské prostredie."
Takéto ostré výrazy používa zväz v liste adresovanom ministrovi dopravy, šéfovi Národnej diaľničnej spoločnosti a riaditeľovi ŽSR Zväz stavebných podnikateľov na Slovensku.
„Na objasnenie uvádzame, že v predošlých dvoch mesiacoch prebehlo z pohľadu slovenských stavebných kapacít niekoľko významných tendrov, pričom v každom z nich skupina Skanska výrazne podhodnotila ponuky pod štátnou expertízou," vysvetľuje prezident stavbárov Zsolt Lukáč v liste. Ide o už spomínané zákazky.
Skanska sa proti takémuto útoku bráni: „Naše ceny boli nižšie ako predpokladaná hodnota zákazky, čo je však v stavebnej praxi bežný jav. Svedčia o tom príklady iných súťaží," tvrdí hovorkyňa Skanskej Magdaléna Dobišová.
Lukáč tvrdí, že list nebol iba proti Skanskej, ale proti všetkým príliš lacným ponukám. Iných „lacných", napríklad Doprastav, v liste nespomína.
Oveľa lacnejší sú aj naši
Doprastav pritom ponúka, že postaví druhú časť Zimného štadióna Ondreja Nepelu až o 61 percent lacnejšie, ako predpokladal Generálny investor Bratislavy. Ten nakalkuloval cenu na päť miliónov eur, Doprastav v ponuke tvrdí, že by to dokázal spraviť za necelé dva milióny.
Zväz stavbárov, ktorého je aj Skanska členom, si myslí, že neprimerane nízke ceny sú pre investorov v konečnom dôsledku nevýhodné. Slovenskí stavbári priznávajú, že sa obávajú konkurencie Skanskej. Myslia si, že ak investori prijmú jej ponuky, môže prísť k zníženiu zamestnanosti v slovenskom stavebníctve, keďže ide o švédsku firmu
„Iné krajiny Európskej únie majú rovnaké právo sa uchádzať v súťaži ako Slovensko v iných krajinách," povedal hovorca ministerstva dopravy Stanislav Jurikovič. Ďalší adresáti listu, NDS a ŽSR, sa odmietli vyjadriť.
Ako vláda plní sľub zabezpečiť úspory vo verejnom obstarávaní, správe nehnuteľností a informačných systémov
Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.
Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006
Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).
Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností (výnimkou sú rezorty vnútra a kultúry, kde proces začal výberom centrálneho správcu), informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
