Agentúrny servis sme o 18:28 nahradili autorským článkom.
BRATISLAVA. Grécky premiér Jorgos Papandreou oznámil, že Grécko zápasiace s obrovskými dlhmi oficiálne požiadalo o pomoc Európsku úniu a Medzinárodný menový fond. O podrobnostiach pomoci sa rokuje.
Malo by však ísť o 45miliardovú pôžičku za päťpercentný úrok. Z toho 30 miliárd eur poskytne Európa a 15 miliárd eur dá menový fond.
„Naši partneri rozhodujúcim spôsobom prispejú k poskytnutiu ,bezpečného prístavu', ktorý nám umožní obnoviť našu loď," povedal podľa bbc.com grécky minister financií Geórgios Papaconstantinou.
Na účte už v máji? Možno Gréci majú síce finančnú pomoc prisľúbenú, o jej aktivácii však musí ešte rozhodnúť euroskupina, kde sú ministri financií a ministri hospodárstva. A to po konzultáciách s Európskou centrálnou bankou.
Mali by tak urobiť v nasledujúcich dňoch. Vyjadrenie Európskej komisie však naznačuje, ako sa k prosbe postaví: „Krízové úvery pre Grécko budú uvoľnené tak rýchlo, ako je to len možné, a všetci, ktorých sa to týka, sú v kontakte a vedia, čo robiť."
Nemecko, ktoré má Aténam poskytnúť až 8,4 miliardy eur, má však pochybnosti. Hovorca ministerstva financií Michael Offer povedal, že najprv bude potrebné zistiť, či pomoc je skutočne už poslednou šancou na záchranu.
Gréci očakávajú, že prvá časť peňazí príde ešte pred 19. májom, kedy by mali splatiť časť svojho 53miliardového úveru.
Zatiaľ nie je známe, aké sú presné podmienky pomoci. V každom prípade krajina musí pristúpiť na radikálne zníženie výdavkov, znižovanie platov, zvyšovanie daní. Proti tomu však ľudia stále protestujú. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý zverejnila spoločnosť Public Issue, sú Gréci proti tomu, aby im z dlhovej krízy pomohol MMF. Viac než polovica Grékov si myslí, že by im to poškodilo ekonomiku.
Po tom, ako fond aj eurozóna poskytnú pomoc, Atény sa vzdávajú rozhodovania o svojej fiškálnej politike a túto úlohu preberajú na seba poskytovatelia pôžičky.
„Fond má určite pripravené drastické úsporné opatrenia," hovorí analytik Volksbank Vladimír Vaňo. To by však podľa neho malo zabezpečiť, že Grécko bude schopné pôžičku splácať.
Flash Player 9 or higher is required to view the chart
Click here to download Flash Player now
View the full FOREX:EURUSD chart at Wikinvest
Ani Slovensko sa podľa neho nemusí obávať, že svoj diel pomoci nedostane naspäť. Ficova vláda je pripravená požičať Grécku 300 miliónov eur, tiež na 5percentný úrok.
Slovensko si však na to bude musieť tiež požičať. Ak by Grécko pomoc vrátilo, Slovensko by na tom mierne zarobilo. Veľká časť slovenských politikov, ale aj podnikatelia s pôžičkou Grécku nesúhlasia.
Nedávno slovenská vláda schválila zvýšenie príspevku o zhruba 80 miliónov eur do MMF. Vďaka tomu prispeje Slovensko na záchranu Grécka ďalšou sumou.
Pôžička je zlá správa Žiadosť Grécka o pôžičku je podľa Markéty Šichtařovej z krátkodobého hľadiska dobrá správa. Z dlhodobejšieho pohľadu je však veľmi zlá, tvrdí.
„Tento problém bol len grécky. Bez pomoci by síce museli robiť drastické obmedzenia vo výdavkoch, ale vydržali by to. Nanajvýš by vyhlásili default. Teraz sa však ich problém preleje na celú eurozónu," hovorí Šichtařová.
Myslí si, že eurozóna si poskytnutím pomoci podpiľuje vetvu pod sebou.
Viacerí ekonómovia sú presvedčení, že Grécko má ísť do bankrotu. „Oslabilo by to síce euro, ale Európe by slabé euro iba prospelo. „Silné euro likviduje jej konkurencieschopnosť," hovorí Šichtařová.
Vďaka gréckej prosbe sa euro najprv mierne posilnilo. Pred vyhlásením gréckeho premiéra poskočilo z jednoročného minima takmer 1,32 dolára za euro na 1,334 dolára za euro. Neskôr sa znovu oslabilo.
Bankrot krajiny by podľa Šichtařovej nebola fatálna vec: „Väčšina krajín sveta ním už vo svojej histórii prešla."
Najvyšší verejný dlh majú Taliani a Gréci
Priemerný deficit únie stúpol z 2,3 percenta v roku 2008 na vlaňajších 6,8 percenta. Priemerný vládny dlh v únii aj v eurozóne sa tiež zvýšil.
BRUSEL. Vládny dlh a deficit verejných financií eurozóny i celej Európskej únie sa vlani v porovnaní s rokom 2008 zvýšil.
V súlade s trendom celej dvadsaťsedmičky je aj hodnotenie výsledkov Slovenska, ktorého vládny dlh i deficit verejných financií zaznamenali nárast.
Z odhadov Európskeho štatistického úradu Eurostat sa deficit eurozóny zvýšil z dvoch percent na 6,3 percenta a dlh zo 69,4 percenta na 78,7 percenta.
V rámci celej Európskej únie rozpočtový deficit vzrástol z 2,3 percenta na 6,8 percenta a dlh zo 61,6 percenta na 73,6 percenta.
Najväčší rozpočtový schodok zaregistrovalo Írsko nasledované Gréckom a Veľkou Britániou. Rozpočtový prebytok tentoraz nebol ani v jednej krajine únie, z najdisciplinovanejších Švédsko bolo v 0,5-percentnom mínuse.
V prípade dlhu vykázali najnižšie údaje Estónsko (7,2 percenta v pomere k HDP), Luxembursko (14,5 percenta) a Bulharsko (14,8 percenta). Až 12 krajín však malo podľa Eurostatu v uplynulom roku vládny dlh viac než 60percentný, kým rok predtým túto hranicu prekročilo deväť krajín.
Rozpočtový deficit Slovenska bol v uplynulom roku 6,8percenta z HDP, zatiaľ čo rok predtým 2,3 percenta. Zadlženosť Slovenska dosiahla 35,7 percenta HDP, kým rok predtým 27,7 percenta.
(sita)
Autor: čtk
