BRATISLAVA. Obyvateľov bytoviek čakajú v týchto dňoch šoky pri pohľade na vyúčtovanie za minulý rok za elektrinu, ktorú platia za spoločné priestory.
„Mali sme domovú schôdzu a správca nám oznámil, že máme 600eurový nedoplatok za jeden vchod," hovorí Peter z Bratislavy.
Peter pritom býva v malom štvorposchodovom dome bez výťahu, elektrinu používajú iba na osvetlenie spoločných priestorov. Tento nedoplatok sa preráta na všetky byty. Peter preto bude musieť doplácať za spoločné osvetlenie 50 eur.
Nepríjemné prekvapenie výstižne opísal Richard Ledvinský zo Stavebného bytového družstva v Komárne. Podľa nákladov na elektrinu za rok 2008 a 2009, ktoré nám Ledvinský poskytol, v niektorých prípadoch stúpli aj o niekoľko sto percent.
Napríklad v jednej bytovke zaplatili v roku 2008 len 190 eur, ale za minulý rok už majú zaplatiť 954 eur. „Zaujímavé na tom je, že premiér hovoril o znížení cien za elektrinu, ale ako vždy nepovedal B," povedal Ledvinský.
Platia aj za to, čo nemajú
Za takéto nepríjemné prekvapenia môže hlavne viac ako desaťnásobné zvýšenie cien za takzvanú rezervovanú kapacitu pre podnikateľov. Platby za ňu sa odvíjajú od veľkosti ističa, ktorý majú bytovky namontovaný v spoločných priestoroch.
Čím väčší istič je nainštalovaný, tým viac elektriny zadržiava distribučka v prospech jeho používateľa. Pocítia to však len ľudia na západe, cenu takto zvyšovala len Západoslovenská energetika Distribúcia (ZSE Distribúcia).
Distribučka sa bráni, že poplatky musela zvyšovať, lebo má veľké náklady na prevádzku a údržbu siete.
Peter z Bratislavy sa však dozvedel, že obyvatelia ich paneláka budú musieť zaplatiť aj za to, čo v dome nemajú. „Máme totiž zaplatiť za tri 63ampérové ističe, my máme však nainštalované 50ampérové," hovorí.
Hovorca Západoslovenskej energetiky Ján Orlovský tvrdí, že to nie je ojedinelý prípad, keď platia v bytovkách za väčšie ističe. Bytové podniky totiž v minulosti nahlasovali veľkosť ističa „od brucha", lebo vtedy na tom nezáležalo. V takom prípade môžu ľudia preplatiť od 86 do 156 eur za rok.
Bytové podniky by si mali podľa Orlovského dať nainštalovať menšie ističe, napríklad 25ampérové. „Ak majú doklad spred troch rokov, že majú menší istič, sme schopní uznať to," tvrdí Orlovský.
Vysoké ceny ostali
Prečo platia ľudia viac za spoločné priestory, a nie aj za byty? Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ich totiž považuje za malý podnik. Za pravdu v tomto dáva regulačnému úradu aj Generálna prokuratúra.
„V zmysle zákona o energetike sa rozumie odberateľom elektriny v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje elektrinu na vlastnú spotrebu v domácnosti. Správcu bytového domu nemožno považovať za odberateľov elektriny pre domácnosť a pre jej vlastnú spotrebu," napísal prokurátor Ľuboš Bunčiak v stanovisku pre Slovenský zväz bytových družstiev.
Zákon o spotrebnej dani z elektriny zase hovorí, že spoločenstvo a správca bytoviek pri dodávkach elektriny nie sú konečnými spotrebiteľmi - tými sú domácnosti. Podľa hovorcu regulačného úradu Miroslava Luptáka to môže vyriešiť iba zmena legislatívy. Vraj sa už o to pokúsili, návrh im však neprešiel.
Vlani pritom Lupták označil zvyšovanie cien „pre ističe" za nekorektnosť distribučky: „Západoslovská energetika zneužila priestor, ktorý jej regulácia poskytuje, a uchýlila sa k nekorektným riešeniam," povedal.
Aj napriek prísľubu úradu, že zabezpečí nápravu, sa však nič nemení. Regulačný úrad síce vlani zmenil výnos, ktorým limitoval zvyšovanie poplatkov, dosiahol ním však iba to, že veľké rozdiely medzi západom a zvyškom Slovenska sa tak ľahko nevymažú.
Regulačný úrad poplatky za rezervovanú kapacitu ZSE Distribúcia neprikázal znížiť, nespravila to ani firma.
Ako SMER-SD plní sľub bojovať s „nenažranými" monopolmi
Čo sľúbili: "Stop nenažranosti SPP a vlády" - stálo na dvoch transparentoch, ktoré poslanci Smeru v daždi priviazali o plot centrály SPP. Robert Fico (citát): "Smer - Sociálna demokracia nebude nikdy rezignovať na úlohu štátu pri tvorbe cien energií a vytvorí mechanizmus, ktorý umožní štátu chrániť obyvateľov pred bezohľadnou cenovou politikou monopolu."
Zdroj: Robert Fico, predseda strany SMER, Rádio Slovensko, Rádiožurnál, 4.8.2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Regulácia monopolov je namieste. Garantovať dlhodobo nízke alebo stabilné ceny energií však nie je možné, keďže závisia od svetových trhov, ktoré vláda nedokáže ovplyvniť. Lepším riešením by bola liberalizácia týchto odvetví.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Rast cien energií a vody pre domácnosti sa po roku 2006 výrazne spomalil. K januáru 2007 ceny dokonca medziročne mierne poklesli, hoci v ďalších dvoch rokoch opäť mierne vzrástli. K miernemu poklesu cien dôjde s výnimkou vody aj od roku 2010. Vláda na podniky vyvíjala tlak, posilnila svoj vplyv na regulačný úrad a tiež oslabila právomoci zahraničných akcionárov autonómne navrhovať zmeny regulovaných cien.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
