Prestrelka, kto môže za to, že ľudia z bytoviek musia platiť za distribúciu elektriny toľko ako podnikatelia, neutícha.
BRATISLAVA. Domácnosti platia za elektrinu v spoločných priestoroch bytoviek príliš veľa. V týchto dňoch sa prostredníctvom správcov dozvedajú o nedoplatkoch za osvetlenie schodíšť, pivníc či fungovanie výťahov, ktoré dosahujú aj niekoľko stoviek eur.
„Cena samotnej elektriny síce klesla asi o tri percentá, ale prudko narástli iné náklady za distribúciu," hovorí Richard Ledvinský zo Stavebného bytového družstva v Komárne. Od minulého roku stúpli náklady v Západoslovenskom kraji dvoj až desaťnásobne. Spôsobuje to poplatok za veľkosť ističa, ktorú Západoslovenská energetika - Distribúcia účtuje bytovkám ako podnikateľom.
Ak máte dobrého správcu, môžete platiť viac
Aj tu sú však medzi obyvateľmi bytoviek rozdiely. Jedni platia viac ako druhí. Prečo? Pretože majú správcu, ktorý je zrejme dobrý, a preto spravuje viac panelákov.
„Ak správca spravuje veľa bytových domov, distribučka spočíta spotrebu všetkých bytových domov, a keď prekročí hranicu 30-tisíc kilowatthodín pre malý podnik, platia poplatky ako veľký podnik," hovorí nespokojný obyvateľ bytovky Jozef Rakovský.
Hovorca západoslovenskej distribučky Ján Orlovský priznáva, že je to tak. Odvoláva sa však na rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Regulačný úrad totiž stanovil, že sadzby za dodávku elektriny pre malé podniky sa priznajú len podniku so spotrebou za všetky jeho odberné miesta s maximálnym odberom 30-tisíc kilowatthodín. „To znamená, že sme povinní správcom s viacerými odbernými miestami účtovať v neregulovanej, teda vo vyššej cene," hovorí Orlovský.
Regulačný úrad sa tiež bráni. „Taký je zákon. Nemôžeme povedať, že bytový správca je iný malý podnik ako iný malý podnik," konštatuje jeho hovorca Miroslav Lupták.
Rozhodne až súd
Neutíchajú však ani pochybnosti o tom, že vyberanie peňazí za spoločné osvetlenie od ľudí akoby boli podnikatelia, nie je zákonné. Regulačný úrad sa odvoláva na tri zákony, podľa ktorých musel vydať také rozhodnutie. Hovorí, že ide o zákon o energetike, Občiansky zákonník a zákon o bytových a nebytových priestoroch.
„Súčasné znenie zákona o energetike nepovažuje za domácnosť aj skupinu všetkých vlastníkov bytového domu. To, že sú tieto platby spojené s elektrinou a že sa rozpočítajú na jednotlivé domácnosti v dome, ešte neznamená, že ich možno stotožňovať s platbami za dodávku elektriny pre domácnosti," hovorí Lupták.
Ministerstvo financií má však na to odlišný názor. V marci poslalo Rakovskému stanovisko k tomu, ako chápe spor. Jaroslava Zányiová, riaditeľka zahranično-právneho odboru na ministerstve financií, v ňom píše: „Zákon o energetike pojem domácnosť nevymedzuje. Hovorí o ňom Občiansky zákonník, podľa ktorého domácnosť nie je ohraničená bytom. Domácnosť vzniká spojením dvoch podmienok, a síce, že fyzické osoby musia spolu trvale žiť a musia spoločne uhrádzať náklady na svoje potreby. To môžu byť aj všetky rodiny z bytovky."
Zányiová tiež tvrdí, že „správca vykonáva len správu domu, ale neužíva ako konečný spotrebiteľ elektrinu, ktorú pre dom nakúpil". Odporúča však obrátiť sa na Štátnu energetickú inšpekciu alebo ministerstvo hospodárstva. Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že vraj najproblematickejším článkom je Občiansky zákonník. Vysvetlenie ministerstva financií sa mu nepozdáva. Občiansky zákonník by sa podľa rezortu ministra Jahnátka mal zmeniť. To však nie je v ich kompetencii.
Milan Vrabec zo Štátnej energetickej inšpekcie je presvedčený, že tento gordický uzol môže preseknúť len súd. „Musí dať niekto podnet. Iba súd môže povedať, či je to tak, alebo onak," hovorí Vrabec.
Ako SMER-SD plní sľub bojovať s „nenažranými" monopolmi
Čo sľúbili: "Stop nenažranosti SPP a vlády" - stálo na dvoch transparentoch, ktoré poslanci Smeru v daždi priviazali o plot centrály SPP. Robert Fico (citát): "Smer - Sociálna demokracia nebude nikdy rezignovať na úlohu štátu pri tvorbe cien energií a vytvorí mechanizmus, ktorý umožní štátu chrániť obyvateľov pred bezohľadnou cenovou politikou monopolu."
Zdroj: Robert Fico, predseda strany SMER, Rádio Slovensko, Rádiožurnál, 4.8.2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Regulácia monopolov je namieste. Garantovať dlhodobo nízke alebo stabilné ceny energií však nie je možné, keďže závisia od svetových trhov, ktoré vláda nedokáže ovplyvniť. Lepším riešením by bola liberalizácia týchto odvetví.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Rast cien energií a vody pre domácnosti sa po roku 2006 výrazne spomalil. K januáru 2007 ceny dokonca medziročne mierne poklesli, hoci v ďalších dvoch rokoch opäť mierne vzrástli. K miernemu poklesu cien dôjde s výnimkou vody aj od roku 2010. Vláda na podniky vyvíjala tlak, posilnila svoj vplyv na regulačný úrad a tiež oslabila právomoci zahraničných akcionárov autonómne navrhovať zmeny regulovaných cien.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
