BRATISLAVA, BRUSEL. Finančné trhy vystrašené krízou zas dostali dávku na upokojenie. Neistota z toho, že grécka kríza poškodí euro a zasiahne celú eurozónu, spôsobila začiatkom týždňa jeho výrazný prepad i svetových búrz. Euro dokonca oproti doláru prepadlo na ročné minimum. Včera však už trhy pozvoľne rástli.
Pomohli im v tom slovné intervencie európskych politikov, že finančná pomoc Grécku príde čoskoro. Zabralo najmä, že Nemci zmiernili svoj nekompromisný postoj k zadlženým Aténam.
Gréci budú pykať tak či tak, predpovedá Ivan Štulajter.
Podľa analytikov ich k tomu dotlačila ratingová agentúra Standard & Poor’s, ktorá v polovici tohto týždňa najprv preradila Grécko do špekulatívneho investičného pásma a krátko nato znížila aj rating Španielska. To sa spolu s Portugalskom a Írskom borí s obrovskými rozpočtovými deficitmi. Dosahujú cez 10 percent HDP, teda viac než trojnásobok povoleného limitu únie.
Tvrdí Nemci zmäkli
Nemecká kancelárka Angela Merkelová aj Medzinárodný menový fond v stredu sľúbili, že sa zasadia, aby Gréci dostali pomoc čo najskôr. „Je úplne zrejmé, že rokovania medzi gréckou vládou, menovým fondom a eurokomisiou je potrebné urýchliť,“ povedala Merkelová pre agentúru Bloomberg. Sekundoval jej šéf menového fondu Dominique Strauss-Kahn. Povedal, že ak Gréci nedostanú pomoc čo najskôr, v stávke je stabilita eurozóny.
Včera sa k nim pridali aj šéf Europskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet a šéf nemeckej centrálnej banky Axel Weber, ktorý zároveň s Trichetom sedí aj vo vedení ECB. Weber cez agentúru Reuters vyslal varovný signál, že bankrot Grécka by mohol mať nedozerný vplyv na finančné trhy a ostatné štáty.
Eurokomisár pre menové záležitosti Olli Rehn vzápätí povedal, že únia by o pomoci mala rozhodnúť do niekoľkých dní. „Som presvedčený, že rozhovory sa skončia v nasledujúcich dňoch.“ Výsledky by mohli byť známe v pondelok alebo už cez víkend. Trhom pomohlo aj vyjadrenie šéfa nemeckých opozičných sociálnych demokratov Frank-Waltera Steinmeiera, že strana nebude v parlamente blokovať urýchlenie pomoci.
Trhy zareagovali pozitívne. „Klesla riziková prirážka gréckych dlhopisov zo 6,9 na 5,9 percenta a euro sa z ročného minima oproti doláru posilnilo o vyše percento na 1,328 dolára za euro,“ povedal ekonóm Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Grécke akcie stúpli najviac od októbra 2008.
Menový fond a Brusel sa pred necelými dvoma týždňami dohodli, že Grékom požičajú 45 miliárd eur. Fond mal dať 15 miliárd a zvyšok členovia eurozóny, teda aj Slovensko. Väčšina štátov si na pôžičku pre Atény bude musieť požičať vrátane Slovenska, ktoré Grékov zaúveruje asi 300 miliónmi eur. Koncom minulého týždňa grécky premiér Jorgos Papandreu oficiálne priznal, že Grécko nie je schopné požičať si peniaze na trhoch za rozumnú cenu a požiadal úniu a fond o pomoc.
Ďalšie škrty
Už sa hovorí o pomoci 120 miliárd eur na tri roky. Analytici JP Morgan Chase odhadujú, že celková pomoc napokon dosiahne až 600 miliárd eur. Menový fond vyššiu pomoc podmieňuje ďalšími škrtmi v gréckom rozpočte. Najnovšie informácie z centrály fondu hovoria, že vlaňajší deficit, ktorý bol 13,6 percenta HDP, by Gréci mali do dvoch rokov znížiť aspoň o 10 percentuálnych bodov.
S plánom tohtoročných škrtov za 45 miliárd eur v gréckom rozpočte je Brusel spokojný. Vláda musela siahnuť na platy štátnych zamestnancov, zvýšiť niektoré dane a znížiť penzie. V ďalších rokoch zrejme prídu na rad nové balíčky. Hovorí sa o zvýšení DPH o dve až štyri percentá, spotrebné dane z benzínu, tabaku a alkoholu majú stúpnuť až o 10 percent. Škrty sa majú dotknúť aj štedrých bonusov verejných zamestnancov.
V Grécku sa očakáva nová vlna štrajkov proti balíčkom. Na 5. mája je naplánovaný generálny štrajk. Protestujú najmä zamestnanci verejného sektora, ktorých je v takmer 11-miliónovom Grécku viac ako milión. Rokovania s odborármi však pokračujú.
Kohout: Almunia by nemal riadiť ani trafiku
Pre Grékov aj eurozónu je najlepším riešením bankrot a odchod z eurozóny. Tým, že to bruselskí politici odmietajú, robia z ľudí hlupákov alebo sú hlupákmi sami, hovorí český ekonóm a člen Národnej ekonomickej rady českej vlády PAVEL KOHOUT.
Gréci už prakticky nie sú schopní financovať svoj dlh. Riziková prirážka vládnych cenných papierov je neúmerne vysoká. O čom to svedčí?
„Znamená to, že kríza sa dostala do akútneho štádia. Grécko už zrejme stratilo možnosť financovať dlhy emisiami dlhopisov na štandardných trhoch.“
Ako sa môžu z toho dostať?
„Ideálnym riešením by bol riadený default, čiže bankrot. Ten by krajine umožnil dohodnúť si nový platobný kalendár na splácanie dlhu, ktorý by bol pre grécky štát znesiteľný. Za tým by mal nasledovať výstup z eurozóny a zavedenie meny, ktorá by zodpovedala gréckej konkurencieschopnosti a, samozrejme, škrtanie výdavkov.“
Čo znamená bankrot štátu?
„Bankrot štátu nie je to isté ako bankrot firmy a jej likvidácia. Máloktorý štát prestane po bankrote existovať. Pokiaľ štát zbankrotuje, investori naň nezanevrú, ak prejaví skutočnú snahu zlepšiť svoje hospodárenie. V roku 1998 sa napríklad do platobnej neschopnosti dostalo Rusko a už o pár rokov na to sa ruské dlhopisy stali veľmi žiadanými cennými papiermi, pretože ruská vláda pristúpila k problému zodpovedne.“
Čo by Grécko bankrotom a odchodom z eurozóny získalo?
„Časť dlhov mu veritelia zrejme odpustia. Neprídu však o všetko, pretože žiadny štát, ani ten v bankrote, nechce získať povesť čiernej diery, v ktorej miznú peniaze. Takéto riešenie by zbavilo ekonomiku neznesiteľného bremena a vytvorilo podmienky na rast. Majitelia gréckych dlhopisov by navyše boli čiastočne potrestaní za svoju ľahkomyseľnosť, čo je správne aj z morálneho hľadiska.“
Kedy by k bankrotu malo prísť?
„Grécko požiadalo o pomoc eurozónu a Medzinárodný menový fond zo schváleného balíčka. Z právneho hľadiska tento krok znamená vyhlásenie platobnej neschopnosti. Bez pomoci by sa Grécko v druhej polovici mája ocitlo bez peňazí.“
Nemyslíte si, že oficiálny default Grécka by spustil lavínu bankrotov ďalších zraniteľných krajín – Španielska či Portugalska?
„Zapieranie skutočného stavu zo strany európskych úradníkov situáciu s Gréckom len zhoršilo. Eurokomisár Joaquín Almunia vo februári povedal, že Grécku bankrot nehrozí, pretože v eurozóne bankrot neprichádza do úvahy.
Toto vyhlásenie mohlo mať dva možné výklady: buď je Almunia hlupák, alebo si myslí, že všetci ostatní sú hlupáci. Obe možnosti sú smutné. Tento človek je pritom stále eurokomisárom a v tom čase mal dokonca na starosti menové záležitosti. Ešte horšie pôsobí šéf ministrov financií eurozóny Jean-Claude Juncker. Ľuďom ako oni by bolo rizikom zveriť aj trafiku. Potom sa nečudujme, keď trhy strácajú dôveru, že z Bruselu príde rozumné riešenie a panika sa šíri.
Ľuboš Jančík
