BRATISLAVA, ATÉNY. Finančná pomoc zadlženému Grécku začína vyvolávať značný odpor už aj na Slovensku. Viaceré opozičné strany sú proti tomu, aby Slovensko podalo pomocnú ruku Aténam. S požičaním stoviek miliónov eur už skôr nesúhlasila ani koaličná SNS. Najmenšia vládna strana HZDS sa priklonila skôr k podpore gréckej ekonomiky.
Premiér Robert Fico na pondelňajšej mimoriadnej tlačovej konferencii povedal, že Slovensko neposkytne žiadnu pôžičku, kým grécky parlament neprijme reštriktívne opatrenia.
"Chceme vidieť zákony schválené v parlamente, ktoré potvrdia, že sa o 25 % znížia platy, že pôjdu dole dôchodky a odstránia všetky vymožiteľnosti, ktoré nie sú kryté výkonnosťou gréckeho hospodárstva. Dovtedy vláda SR nebude rokovať o poskytnutí žiadnej bilaterálnej finančnej pôžičky," zdôraznil premiér.
Upozornil, že slovenský kabinet chce chrániť vklady Slovákov v bankách, ako aj euro a finančnú stabilitu v eurozóne, na druhej strane však chce vidieť záruky, že si Grécko splní domácu úlohu.
Fico tvrdil, že grécky parlament bude o úsporných opatreniach rozhodovať v júli, preto podľa neho o slovenskej pomoci rozhodne zrejme až nová vláda.
V tomto článku sa tiež dočítate:
Grécke odbory vyhlásili 48-hodinový štrajk Grécko a Portugalsko by podľa Klausa nemali byť v eurozóne Balíček pomoci investorov nepresvedčil, euro oslabilo Pomocnú ruku podáva aj Európska centrálna banka, bude prijímať všetky grécke dlhopisy Koľko miliárd požičajú Nemci a koľko Slováci? Pozrite si graf.
Mimoriadne zasadnutie
Opozičná SDKÚ chce kvôli plánovanej finančnej pomoci Grécku zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu. Strana už podľa volebnej líderky Ivety Radičovej rokuje aj s ostatnými stranami o podpore pre mimoriadne rokovanie Národnej rady (NR) SR.
Otázka, či sa má Slovensko podieľať na pôžičke pre Grécko je podľa podpredsedu SDKÚ Ivana Mikloša natoľko vážna, že je potrebné sa ňou zaoberať aj na pôde parlamentu. Jeho strana je za súčasných podmienok zásadne proti pomoci Grécku. "Problém to nevyrieši, ale znásobí riziká," uviedol v súvislosti s poskytnutím pôžičky Grécku na pondelňajšej tlačovej besede Mikloš.
Zároveň dodal, že v prípade poskytnutia peňazí krajine nepôjde o pôžičku, ale o "dar" a o znárodnenie strát. Strana chce taktiež presadiť prijatie zákona, v ktorom by boli presne špecifikované podmienky poskytnutia a splácania prípadnej pôžičky pre Grécko.
Podľa premiéra ide zo strany SDKÚ o vytĺkanie politického kapitálu pred voľbami. "Už ma to prestáva baviť. Chcú aby padlo euro, aby sa vklady ľudí v slovenských bankách znehodnotili, aby ľudia prišli o peniaze a potom to pripísať tejto vláde? Poznáme tú politiku, čím horšie, tým lepšie. Odmietam túto politiku, ktorú dnes SDKÚ hrá," vyhlásil líder najsilnejšej vládnej strany.
SaS: Slovensko je na gréckej ceste
Finančnú pomoc Grécku v pondelok kritizovala aj mimoparlamentná Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá je zásadne proti tomu, aby Slovensko Grécku požičiavalo peniaze. Ak bude mať SaS po voľbách možnosť v tejto oblasti zasiahnuť, pôžičku pre Grécko podľa predsedu Richarda Sulíka nepodporí.
SaS zároveň upozorňuje, že na "grécku cestu" sa vydalo aj Slovensko. Podľa strany to dokumentujú čísla o vývoji verejného dlhu. Ten v Grécku predstavoval v roku 1981 27 % hrubého domáceho produktu, pričom na 41-percentnú úroveň sa krajina dostala o tri roky.
Slovensko malo 27-percentný dlh v roku 2008 a na 41-percentnú úroveň sa dostalo dokonca už po dvoch rokoch.
"Finančná pomoc Grécku je nevítané, ale nevyhnuté riešenie. Vyberáme len z nepríjemných možností, ale každá iná alternatíva je len horšia," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave predseda opozičného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Ján Figeľ.
"Prísne podmienená finančná pomoc Grécku je jediný spôsob ako udržať eurozónu. Už tu máme len zlé riešenia a horšie riešenia. Bankrot Grécka by so sebou stiahol všetky krajiny eurozóny," povedal bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Martin Barto. Dodal, že pomoc zo Slovenska je potrebná aj preto, že banky zo Slovenska investovali do gréckych dlhopisov 618 miliónov eur.
Nie 45, ale až 110 miliárd
Desaťročia trvajúce grécke hody na dlh sa pomaly končia. Grécko čaká nebývalé uskromňovanie, aké už dávno nezažila žiadna z vyspelejších krajín. V priebehu nasledujúcich troch rokov musia v rozpočte ušetriť až 30 miliárd eur. Taký je záver desaťdňových rokovaní misií z Bruselu a Medzinárodného menového fondu (MMF) s gréckou vládou v Aténach. Víkendovú trojdohodu oznámil včera grécky minister financií George Papaconstantinou.
Rozsiahle škrty boli podmienkou, aby Gréci získali od eurozóny a menového fondu pôžičku 110 miliárd eur na tri roky. Bez nej by krajina zbankrotovala, priznal to včera aj premiér Jorgos Papandreu.
Z cieľovej pomoci obstará 15 štátov eurozóny 80 miliárd eur (v roku 2010 je to 30 miliárd), zvyšok dodá MMF. Pre Slovensko to znamená podiel 816 miliónov eur, v prvom roku plynie záväzok poskytnúť 306 miliónov. Každý Slovák tak nakoniec prispeje sumou 150 eur. Prvé peniaze by malo mať Grécko k dispozícii už 19. mája. "Sme presvedčení, že finančný balík pôžičiek prispeje k tomu, aby sa Grécko náležite dokázalo vyrovnať so svojimi finančnými záväzkami samo do roku 2012," konštatoval Jean-Claude Juncker.
Počiatek: Nech rozhodne ďalšia vláda
Slovensko nepodá Grécku pomocnú ruku do nasledujúcich parlamentných volieb. Povedal to včera minister financií SR Ján Počiatek. "Keďže tá pomoc bude aktívna v období budúcej vlády, tak je to na rozhodnutí budúceho parlamentu. Dnes slovenský parlament funguje už len v zotrvačnom stave," vyhlásil Počiatek.
Národná rada Slovenskej republiky už viac zasadnutí do 12. júna, kedy sa konajú parlamentné voľby, na programe nemá. Vec gréckej pomoci by na rokovanie parlamentu mohla byť posunutá už len prostredníctvom zvolania mimoriadnej plenárnej schôdze. "Mimoriadna schôdza by teoreticky mohla byť, ale legislatívny proces je v parlamente ukončený. Je to téma, ktorá sa momentálne nedá u nás rozhodnúť," povedal Počiatek.
Každý Slovák požičia Grékom: www.cenastatu.sk € 150.00
Gréci v nútenej správe V druhej polovici mája potrebuje grécka vláda splatiť časť dlhu a úroky, ktoré od nej pýta trh, sú také veľké, že by to neutiahla. Pôžičku včera formálne schvaľovali aj ministri financií eurozóny. Definitívne ju ešte musia odklepnúť lídri únie na mimoriadnom summite, ktorý by mal byť do týždňa.
Milióny Grékov si budú musieť zvykať na skromnejší život. Odzvonilo napríklad vianočným a veľkonočným platom vo verejnej správe, ale aj 13. a 14. dôchodkom. Druhýkrát v priebehu pár mesiacov pôjde hore DPH, stúpnu aj spotrebné dane. Vo verejnej správe sa končí nábor nových ľudí. V štátnej správe zmrazia platy na tri roky. Priemerný vek odchodu do dôchodku stúpne z 53 na 67 rokov. Vláda bude musieť prekopať štedrý dôchodkový systém.
Obrovský deficit (takmer 14 percent HDP) by mal takto klesnúť pod tri percentá do roku 2014. Európska centrálna banka aj Brusel upozornili, že aténska vláda musí byť pripravená na ďalšie škrty v štátnom rozpočte.
Na nohy
„Hospodárske opatrenia, ktoré musíme prijať, sú nevyhnutné na ochranu krajiny, pre našu budúcnosť, preto, aby sme mohli stáť na vlastných nohách,“ vysvetľoval v piatok v parlamente premiér Papandreu. Premiér pritom vlaňajšie voľby vyhral aj vďaka sľubu, že zvýši platy. „Ide o bezprecedentnú podporu pre bezprecedentné úsilie gréckych ľudí,“ okomentoval úspory Papandreu počas včerajšieho zasadnutia vlády, ktoré prenášala televízia.
Parlament by mal o nových opatreniach rokovať tento týždeň. Predpokladá sa, že získa podporu. Tú však už stráca socialistická vláda. Proti balíku sa podľa posledných prieskumov vyslovilo 51 percent ľudí. V piatok a sobotu vyšli do ulíc desaťtisíce demonštrantov. Polícia musela dokonca použiť aj slzotvorný plyn, keď sa niektorí snažili preraziť policajný kordón, ktorý chránil ministerstvo financií.
„Účet by mali platiť tí, ktorí desaťročia plienili túto krajiny, a nie pracujúci,“ povedal na adresu balíčka pre Los Angeles Times šéf odborového zväzu verejných zamestnancov Spiros Papaspirou.
Pomoc dlho narážala na odpor Nemcov. Tamojšia verejnosť odmieta úverovať štedré grécke dôchodky a platy v štátnej správe. Kancelárka Angela Merkelová bola až do minulého týždňa k pomoci zdržanlivá a presadzovala voči Aténam tvrdé podmienky. Minulý týždeň však už Brusel súrila, aby sa s Grékmi čo najskôr dohodol. No cez víkend znova ukázala, že z prísneho prístupu nezľavila. Povedala, že únia by mala zmeniť pravidlá k členom, ktorí opakovane porušujú jej pravidlá napríklad tým, že im obmedzí hlasovacie práva.
Fico neverí Prísny meter na Grékov majú aj ratingové agentúry. Standard & Poor's najprv minulý týždeň preradila Grékov do špekulatívneho pásma, potom Moody's znížila ratingy až deviatich gréckych bánk, lebo ich ohrozuje dlhová kríza krajiny.
Čoraz častejšie však zaznievajú hlasy ekonómov, že najlepším riešením pre Grécko aj euro je bankrot. Skôr alebo neskôr sa mu Grécko podľa niektorých z nich nevyhne a zbytočné odkladanie len zvyšuje cenu, ktorú za to Gréci aj eurozóna zaplatia.
Myslí si to napríklad profesor pittsburskej univerzity Allan Meltzer, ale aj ďalší profesor ekonómie Nouriel Roubini, ktorý je známy tým, že predpovedal súčasnú finančnú krízu vo svete. Tvrdí, že pôžička len predĺži grécku agóniu. „Môžu problém predĺžiť tým, že Grécku požičajú peniaze, ale inak nemôžu urobiť nič. Grécko musí znížiť mzdy,“ citovala ČTK Meltzera, ktorý za jedno z riešení považuje aj odchod z eurozóny.
Nepriamo sa k hlasom o bankrote pripojil aj slovenský premiér Robert Fico (Smer), ktorý si myslí, že Gréci „nebudú schopní sebareflexie“. „Keď nebudú, tak nebude žiadna pôžička,“ povedal pre TASR. Na tú by sa mali skladať všetci členovia eurozóny vrátane Slovenska. My by sme krajine, kde sú viac než dvojnásobne vyššie priemerné platy ako u nás, mali požičať zhruba 300 miliónov eur. To platilo v prípade pôžičky 45 miliárd eur. Pri vyše 100-miliardovom úvere by pôžička Slovenska pre Grécko bola oveľa vyššia.
Klaus: Grécko s Portugalskom by nemali byť v eurozóne
PRAHA. Grécko a Portugalsko by podľa českého prezidenta Václava Klausa nemali byť v eurozóne. Vyhlásil to počas rozhovoru pre týždenník Euro. Ako Klaus tiež uviedol, cíti určité sklamanie, že prijatie desiatich nových členských krajín do Európskej únie neznamenal impulz na jej zmenu.
"Je pre mňa veľkým sklamaním, že príchod nových desiatich stredo- a východoeurópskych krajín nezapôsobil ako istý korekčný mechanizmus naštartovaného mechanizmu doterajšieho fungovania EÚ. Ukázalo sa, že tieto krajiny dali prednosť krátkodobým záujmom, že chceli byť čo najskôr 'in' a podieľať sa na istých nesporných výhodách plynúcich z európskeho integračného procesu," vysvetlil Klaus s tým, že tieto krajiny prehliadli nevýhody. Klaus konštatoval, že zmena môže prísť len od voličov, nie od politikov, médií alebo európskej byrokracie.
Chce spoločnú menu s Nemcami
Český prezident tiež kritizoval súčasný model spoločnej európskej meny, ale zdôraznil, že nie je proti spoločnej mene ako takej. Podľa prezidenta sú členmi eurozóny krajiny, ktoré tam nepatria, pretože majú nedostatočnú úroveň ekonomiky. "Ja polemizujem o tom, či s nimi má mať spoločnú európsku menu napríklad Grécko," vysvetlil.
Podľa prezidenta Česko patrí do "nemeckého ekonomického priestoru" a vie si predstaviť, že by malo spoločnú menu s Nemeckom a krajinami jeho priestoru, pretože ich ekonomika "spoločne dýcha". Nemá tam ale podľa neho v tom prípade čo robiť napríklad Portugalsko.
Solidarita politikov, nie národov Pomoc Grécku je podľa prezidenta politické, nie ekonomické rozhodnutie. Ako vysvetlil, ide o solidaritu politikov, nie národov. "Ak politici môžu presunúť časť peňazí zo svojich rozpočtov do inej krajiny a doma im to prejde, to je vec iná. S autentickou solidaritou Nemcov a Francúzov s Grékmi to ale nemá nič spoločného," podotkol.
Klaus povedal, že existujú dva varianty, ako grécka kríza zapôsobí na EÚ - buď odhalí problémy eurozóny, čo je podľa neho optimistická verzia, alebo únia bude reagovať ďalšou unifikáciou. "To by bol veľmi neblahý scenár, ale presne sem mieri úplne absurdná úvaha, ktorá sa objavila minulý týždeň, aby EÚ začala kontrolovať rozpočty jednotlivých členských krajín," vyhlásil s tým, že sa to pokojne môže stať a znamenalo by to ďalšie oslabenie štátu ako inštitúcie a posilnenie nadnárodného konceptu EÚ. Štáty by tak prišli o možnosť rozhodovať o svojom najdôležitejšom zákone, dodal.
SITA
ECB zmenila pravidlá a bude prijímať všetky grécke dlhopisy
FRANKFURT. Európska centrálna banka (ECB) podala znova pomocnú ruku Grécku. Oznámila totiž, že bude prijímať všetky grécke dlhopisy ako záruku pre poskytnutie pôžičiek, a to aj keď ratingové agentúry opäť znížia úverové hodnotenie krajiny pod doposiaľ najspodnejšiu akceptovateľnú hranicu BBB-.
V poradí už druhé rozhodnutie o zmene pravidiel ECB v prospech Grécka zabezpečí bankám v zadlženej krajine prístup k lacnejším pôžičkám od centrálnej banky. Podľa analytikov by to malo tiež pomôcť zvýšiť "atraktivitu" gréckych dlhopisov z pohľadu investorov.
ECB vo svojom vyhlásení uviedla, že je spokojná s novým gréckym úsporným programom, vďaka ktorému Medzinárodný menový fond a krajiny eurozóny sľúbili, že poskytnú Aténam v priebehu troch rokov finančnú pomoc v celkovej výške zhruba 110 miliárd eur.
TASR
Nemecká vláda pomoc schválila
BERLÍN. Kabinet nemeckej kancelárky Angely Merkelovej dnes schválil návrh zákona, ktorý krajine umožní poskytnúť finančnú pomoc Grécku v rámci záchranného balíčka od Medzinárodného menového fondu a členov eurozóny.
Zákon musí ešte schváliť parlament a vláda by chcela, aby o ňom rozhodol ešte tento týždeň.
Nemeckej verejnosti sa však nepáči, že majú zo svojich daní zachraňovať Grékov, ktorí podľa nich roky žili nad svoje pomery. Podľa najnovšieho prieskumu až tri štvrtiny Nemcov sa obávajú, že Grécko desiatky miliárd eur od EÚ a MMF nikdy nevráti.
Nemecko ako najsilnejšia ekonomika eurozóny pritom ponesie najväčšiu finančnú záťaž. Z celkového záchranného balíka na tento rok v hodnote 45 miliárd eur má Grécku poslať až 8,4 miliardy eur.
TASR
Grécku chcú prispieť aj Allianz a MunichRe
FRANKFURT. Poisťovňa Allianz a zaisťovňa MunichRe sú ochotné pripojiť sa k iniciatívne Deutsche Bank na podporu Grécka, uviedol to v nedeľu na svojej internetovej stránke denník Financial Times Deutschland (FTD).
Allianz a MunichRe sľúbili, že poskytnú úvery v sume 300 mil. a 200 mil. eur, uviedol denník bez citovania zdrojov. MunichRe však túto informáciu odmietla komentovať a poisťovňu Allianz sa denníku nepodarilo osloviť.
Šéf Deutsche Bank Josef Ackermann pomáha pri koordinácii iniciatívy súkromného sektora, povedal v piatok pre agentúru Reuters vysokopostavený bankový zdroj. Financial Times Deutschland napísal, že Deutsche Bank chce ponúknuť úver v sume 500 mil. eur.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová v rozhovore pre denník Bild am Sonntag povedala, že pri podpore záchranného balíčka pre Grécko by privítala príspevok nemeckého súkromného sektora.
Rakúsko chce s bankami diskutovať o dobrovoľnej pomoci Rakúsko chce so svojimi bankami diskutovať o tom, či môžu na dobrovoľnej báze pomôcť Grécku a gréckym bankám, citovala v nedeľu ministra financií Josefa Prölla tlačová agentúra APA. "Budeme spoločne diskutovať o tom, čo by mohlo byť najlepším príspevkom a nepriamou podporou," povedal Pröll po tom, ako ministri financií eurozóny odsúhlasili záchranný balíček pre Atény.
Pröll bližšie neuviedol, akú podobu by mala mať pomoc zo strany rakúskych bánk, a povedal iba to, že to nevyhnutne neznamená nové úvery pre Grécko alebo nákupy gréckych vládnych dlhopisov. S rakúskymi bankami chce diskutovať o tom, aké sú ich existujúce úverové linky pre gréckych dlžníkov a ako sú prepojené rakúske a grécke banky.
Podľa údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) rakúske banky Grékom požičali 4,6 mld. eur.
Inštitút pre medzinárodné financie sľúbil Aténam podporu Inštitút pre medzinárodné financie (IIF), ktorý združuje viac ako 390 súkromných finančných podnikov, vyjadril podporu záchrannému balíčku pre Grécko. "Vzhľadom na dôležitosť príspevku k obnoveniu dôvery a stability v súvislosti s Gréckom členovia rady IIF sa dohodli, že zohrajú svoju rolu v podpore gréckej vlády a gréckych bánk," uviedol inštitút.
"Bude to v spoločnom záujme ich inštitúcií, podielnikov, Grécka a európskych a globálnych finančných systémov," uviedol IIF. Medzi členmi rady IIF sú poprední predstavitelia UBS, BBVA, HSBC, Commerzbank, Swiss Re, Intesa Sanpaolo, Société Générale, BNP Paribas, Erste Bank a Deutsche Bank.
SITA
Odbory vyhlásili od utorka 48-hodinový štrajk
ATÉNY Hlavný grécky odborový zväz pre pracovníkov verejného sektora vyhlásil od utorka 48-hodinový štrajk v reakcii na schválenie balíčka úsporných opatrení. Konfederácia zväzov verejných zamestnancov (ADEDY), ktorá reprezentuje asi pol milióna pracovníkov, pôvodne plánovala štrajk len na stredu. "Zintenzívnime náš boj," uviedol zväz vo vyhlásení v reakcii na úsporný balíček, v rámci ktorého Grécko na tri roky zmrazí platy vo verejnom sektore, škrtne trinásty a štrnásty plat, zníži sociálne dávky, zruší mimoriadne sezónne dávky pre dôchodcov a zvýši priemerný vek odchodu do dôchodku z terajších 53 na 67 rokov.
SITA
Balíček pomoci Grécku ešte investorov nepresvedčil
FRANKFURT. Euro dnes aj napriek dohode o pomoci pre Grécko stratilo svoje posledné kurzové zisky. Kurz spoločnej európskej meny sa dnes neskoro popoludní po robustných makroekonomických údajoch z USA prepadol pod úroveň 1,32 USD/EUR. Podvečer sa euro predávalo za 1,3188 USD.
Nádeje na skorú pomoc pre Grécko vyhnali v piatok (30.4.) kurz nad 1,33 USD/EUR. Európska centrálna banka (ECB) dnes napoludnie stanovila referenčný kurz na 1,3238 (v piatok: 1,3315) USD/EUR. Dolár teda stál 0,7554 (0,7510) eura.
Podľa devízového experta banky HSBC Trinkaus sa euro nedostalo z problémov spôsobených dlhovou krízou Grécka a obáv z jej šírenia do ďalších krajín eurozóny. Okrem nečakanej pomoci zo strany ECB mali negatívny vplyv na spoločnú európsku menu aj neočakávane pozitívne makroekonomické údaje z USA. Index aktivity amerického spracovateľského sektora signalizuje, že americká ekonomika rastie rýchlejšie než ekonomika eurozóny.
Hlavnou témou na trhu je však neočakávaný krok ECB, ktorá sa rozhodla, že bude prijímať všetky grécke štátne dlhopisy ako záruku pri úverových obchodoch bez ohľadu na ich rating. Podľa experta DekaBank Karstena Juniusa tento krok naštrbil dôveryhodnosť ECB. Navyše je absolútne v rozpore s jej predchádzajúcimi vyhláseniami. Junius však dodal, že opatrenie je správne.
TASR
Autor: čtk sme.sk
