BRATISLAVA. Do volieb neodíde zo Slovenska Aténam ani euro. Robert Fico povedal, že Grékom neverí a jeho vláda im požičia, len keď plány na šetrenie cez nižšie platy a penzie a vyššie dane schváli ich parlament. Slovenský premiér tento postoj oznámil po tom, čo opozičná SDKÚ navrhla rokovať o pôžičke Grécku na mimoriadnej schôdzi parlamentu.
Podľa víkendovej dohody ministrov financií eurozóny, za ktorú hlasoval aj slovenský minister Ján Počiatek, by Gréci mali na pomoc pred bankrotom získať od Medzinárodného menového fondu a eurozóny dokopy 110 miliárd eur. Slovensko by podľa podielu v Európskej centrálnej banke malo Grékom požičať zhruba 800 miliónov eur.
V tomto článku sa tiež dočítate:
Zájazdy do Grécka by zdražieť nemali. Viac však zaplatíte za Metaxu.
Dve tretiny Nemcov pomôcť nechcú. Rovnaký podiel Francúzov je však ochotný požičať.
Česi už radšej nechcú prijať euro.
Íri nechápu, že sa Gréci nevedia uskromniť, keď oni sami to dokázali.
Gréci vítajú pomoc štrajkom. Ako privítali pomoc slovenské politické strany?
Agentúra Fitch Ratings v dohľadnej dobe nezníži rating Grécka.
„Moja vláda, ktorej som predsedom, žiadny bianko šek Grécku nepodpíše. Akákoľvek pôžička musí byť podmienená reálnymi rozhodnutiami Grécka v obmedzení sociálnych výhod, na ktoré krajina nemá," povedal Fico. Tvrdil, že grécky parlament má o škrtoch v rozpočte rokovať až v júli, tlačové agentúry priniesli informácie, že by to malo byť tento týždeň.
Záchrannú pomoc Grékom by koncom týždňa malo odobriť aj stretnutie lídrov členských štátov únie. Fico povedal, že ju podporí s tým, že Slovensko pošle peniaze najskôr až po voľbách.
„Priznám sa, že ja Grékom neverím," povedal. Obáva sa toho, že zákony grécki poslanci neschvália.
Pomoc Grécku je veľký politický problém , mieni Rado Baťo.
Väčšina parlamentov krajín eurozóny by mala rokovať o pôžičke už tento týždeň, medzi nimi aj Nemecko, ktoré tiež čakajú voľby. Gréci potrebujú časť peňazí zo záchranného balíka najneskôr do 19. mája, keď musia splatiť 8,5 miliardy eur z dlhu. Na trhu si požičať peniaze prakticky nemôžu. Investori od nich pýtajú vysoké úroky.
Ak Slovensko požičia peniaze až neskôr, nič sa nedeje. Na celkovej pôžičke eurozóny Grékom sa podieľa zhruba jedným percentom. Najviac prispejú Nemci, ktorí zaúverujú Atény vyše 22 miliardami eur.
Čo kríza ukazuje
1.Život nad pomery je dlhodobo neudržateľný - štát desiatky rokov podporoval štedrý sociálny štát, bujneli korupcia a štátna správa. Výber daní bol slabý a štát si neustále požičiaval. Pripomínalo to trochu pyramídovú hru.
2.Zatajovať dlhy sa neoplatí - Grécko má ako štát skúsenosť s bankrotmi už z minulosti, napriek tomu si od osemdesiatych rokov pod sebou pílilo konár rekordnými deficitmi rozpočtu a stále novými pôžičkami. Napokon to prasklo.
3.Tieňová ekonomika je obrovský problém - tam, kde štát vytvorí podmienky, ktoré ľudí motivujú svoje príjmy zatajovať, nemôže fungovať sociálny štát ani žiadny iný model efektívneho spravovania vecí verejných. Odhady hovoria, že tieňová ekonomika tvorí v Grécku 30 percent HDP.
4.Gréci sa nemali stať členmi eurozóny - v Bruseli opakovane koncom deväťdesiatych rokov prižmurovali oči nad aténskymi čarodejníkmi so štatistikami. Tí posielali prikrášlené údaje, ktoré kvalifikovali krajinu na zavedenie eura. Dnes za túto benevolenciu zaplatia všetci členovia eurozóny.
5.Členstvom v eurozóne sme veľa získali, máme však aj záväzky - roky po vstupe do Európskej únie Slovensku prajú, získavame najmä miliardy eur cez eurofondy. Ako čerstvý člen eurozóny však budeme zrejme nasledovať aj zakladajúcich členov EÚ a Grécko môže dostať pôžičku aj od nás. Je ťažké si predstaviť, že Nemci napokon pomôžu, a Slovensko nie. (mch)
Idú voľby, strany sa pôžičky bojaPodporu pre pôžičku by Fico pred voľbami hľadal v parlamente len veľmi ťažko. Koaličná SNS povedala jasné nie, Mečiarova strana nechcela otvorene povedať, či s pôžičkou súhlasí, alebo nie.
Rozhodne proti je okrem SNS, SaS aj SDKÚ, ktorá chce o úvere rokovať na mimoriadnej parlamentnej schôdzi. Tá však nebude, Fico ju odmietol. KDH tvrdí, že pôžička je síce nevítaným, ale nevyhnutným riešením.
Zdržanliví k pôžičke Grékom sú aj ekonómovia, ktorých sme oslovili. Väčšina z nich si myslí, že peniaze nám Gréci vrátia, je však riziko, že nie všetky.
„Existuje reálna možnosť, že o časť pôžičky prídeme," povedal ekonóm inštitútu Iness Juraj Karpiš. Pesimistickejší je ekonóm Privatbanky Richard Tóth, ktorý hovorí, že „Grécko nám pôžičku nevráti".
Podľa ekonóma UniCredit Bank Jána Tótha je veľmi otázne, či sa Grécko s problémov vyhrabe bez bankrotu. „Takisto je otázne, nakoľko Grécko - krajina bez priemyslu - by mala mať rovnakú menu ako veľké, priemyselne orientované ekonomiky," zamýšľa sa Tóth.
Prejedli si budúcnosť
Gréci sa do problémov dostali, pretože si žili nad pomery. Vysoké penzie a platy v štátnej správe platili z obrovských štátnych deficitov. Tie však nahromadili dlh, ktorý je jedným z najvyšších v únii. Trhy im preto nechcú požičiavať peniaze.
Grécka kríza však ohrozuje aj euro a stabilitu eurozóny. Mnohé veľké banky, najmä z Francúzska a Nemecka, gréckej vláde požičiavali. Aj to sú dôvody, prečo eurozóna Atény zachraňuje.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Zdražie Metaxa, lehátka asi nie
Zájazdy nezdražejú. Ich ceny sú už dohodnuté. Viac zaplatíte za alkohol a tabak.
BRATISLAVA. Chystáte sa na dovolenku do Grécka? Na rušenie zájazdu napriek problémom štátu dôvod nie je. Čo to spraví s cenami a koľko zaplatíte za gyros či tzatziki, vám teraz s istotou nik nepovie.
Grécka vláda má v úmysle zvýšiť daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane na tabak a alkohol, takže ouzo či metaxa sa predražia určite. Cestovné kancelárie však tvrdia, že pobyty nezdražejú. Pokiaľ ide o ceny služieb v destináciách, očakávajú dokonca ich zníženie.
„Kto bude mať nižšie ceny, bude mať klientelu,“ hovorí Yiannis Iliopoulos, majiteľ cestovnej kancelárie Aeolus. V kaviarňach po celom Grécku napríklad podľa neho prebieha kampaň na zníženie ceny kávy.
Je len na podnikateľoch, ako sa zachovajú k turistom, a Gréci si asi uvedomia, že v krízovom roku sú pre nich turisti dôležití ako okamžitý príjem a v prípade ich spokojnosti aj budúci.
Iliopoulos predpokladá, že konkurencia bude silná. „Je reálne, že turisti môžu očakávať zníženie cien v reštauráciách aj v turistických službách.“ Hovorca Asociácie českých cestovných kancelárií a agentúr Tomio Okamura predpokladá, že zvýšenie daní by nemalo výrazne ovplyvniť rozhodovanie turistov. Pre ČTK povedal, že významnejším faktorom je celková neistota. „Dostávame mnoho otázok, či si ľudia majú kúpiť zájazd do Grécka.“
Anton Brandys z Travel.sk za marec a apríl zaznamenal mierny pokles počtu kúpených zájazdov oproti vlaňajšku. „Pred dvoma, troma týždňami, keď publicita o kríze v Grécku vrcholila, boli ľudia trochu skeptickí, ale nemali sme ani jeden stornovaný zájazd. Teraz je záujem vyšší, dovolenkári už pochopili, že z tejto situácie môžu vyťažiť viac výhod,“ tvrdí Iliopoulos.
Ľudoprázdne Grécko určite nečakajte, napríklad Briti si objednali oproti vlaňajšku o 11 percent zájazdov viac.
Situáciu by mohli skomplikovať celonárodné protesty. „Demonštrácie sa konajú v Aténach, a nie v turistických destináciách na gréckych ostrovoch, upokojuje Iliopoulos.
Jozef Čavojec
Lídri schvália pomoc do týždňa
Nemecká a francúzska vláda plánujú presadiť pôžičky pre Grékov v parlamentoch do konca týždňa. Kancelárka Merkelová ide proti väčšine obyvateľov.
BERLÍN, BRATISLAVA. Európska pomoc Grécku nerozdeľuje len jej zástancov a odporcov, ale aj politikov a obyčajných ľudí. Kým štátnici sa snažia pôžičku pre Grékov čo najskôr schváliť v národných parlamentoch, verejnosť v niektorých krajinách je proti.
Najlepšie je to vidno v Nemecku. Len deň po historickej dohode včera nemecká vláda na čele s kancelárkou Angelou Merkelovou schválila svoju časť pôžičky. Bude najväčšia, Nemci požičajú Grékom 22,4 miliardy eur, čo je štvrtina zo sumy, ktorou prispejú krajiny eurozóny.
Peniaze nepôjdu z rozpočtu krajiny, ale poskytne ich štátna rozvojová banka KfW. Schválenie v parlamentoch má byť rovnako rýchle. Už v piatok by to mali odobriť obe komory, v sobotu by mohol pôžičku dostať na stôl nemecký prezident.
Nemci pomáhať nechcú, Francúzi áno
Bežní Nemci sú však proti a najradšej by Grékom nič nepožičiavali. Prieskum pre denník Die Welt z minulého týždňa ukázal, že 57 percent pôžičku považuje za zlé rozhodnutie. Často argumentujú tým, že nemeckí daňoví poplatníci by nemali dávať peniaze krajine, ktorá slovami agentúry AP „podvádzala pri účtovaní a bola zhýralá pri utrácaní“.
Kancelárku Angelu Merkelovú pritom v nedeľu čakajú voľby, ktoré sa uskutočnia v spolkovej republike Severné Porýnie Vestfálsko. Ak by hlasovanie v najľudnatejšej nemeckej republike prehrala, mohla by stratiť koaličnú väčšinu v hornej komore parlamentu.
Naopak, iná situácia je vo Francúzsku. Podľa prieskumu pre televíziu Canal+ z minulého týždňa podporuje pomoc pre Grékov 60 percent Francúzov. Zhruba rovnaká časť obyvateľstva však obhajuje podmienky pre Atény – teda, aby podnikli škrty v rozpočte.
Francúzi by mali dať počas troch rokov 16,8 miliardy eur. Návrh na pomoc v utorok ráno hladko schválila dolná komora francúzskeho parlamentu. Opoziční socialisti dokonca odmietajú škrty z gréckej strany s tým, že len podkopú ekonomiku krajiny.
Česi už nechcú euro
„Grécku tragédiu“ sledujú aj ľudia v členských krajinách Európskej únie, ktorí nemajú euro a na pomoc sa priamo skladať nebudú. Aj vďaka tejto kauze už väčšina Čechov nechce vstúpiť do eurozóny. Ukázal to prieskum spoločnosti CVVM, podľa ktorého nechce platiť spoločnou menou 55 percent opýtaných. Je to vôbec prvýkrát od roku 2001.
Tomáš Vasilko, Pavol Szalai, sita
Íri: My sme sa uskromniť dokázali
Ostrovný národ nechápe, že sa Gréci nevedia uskromniť.
DUBLIN, BRATISLAVA. Grécke protesty nenachádzajú pochopenie medzi Írmi. Podľa reportéra britského denníka Daily Telegraph obyvatelia tohto ostrova nerozumejú, prečo sa Gréci nechcú podvoliť a zmieriť sa s úspornými balíčkami. „Čo si myslia, aká je alternatíva?“ povedal na margo Grékov jeden z Írov, ktorému pre krízu padla mzda o 30 percent.
Ostrovná krajina dobre vie, čo je to uťahovanie opaskov. Práve Írsko sa stalo minulý rok krajinou Európskej únie, ktorá dosiahla najväčší deficit verejných financií – 14,7 percenta HDP. Tesne predbehli aj Grékov. Minulý rok v decembri vyhlásila vláda drastické opatrenia. Ako píše denník, napríklad učiteľom tu znížili platy o 17 percent, teraz vláda zvažuje mzdy v školstve znova na štyri roky zamraziť.
O uťahovaní dobre vedia aj Lotyši. Tým síce pomohol finančnou pomocou Medzinárodný menový fond, dôchodky však museli ísť dole o 10 percent a platy vo verejnej správe o 20 percent.
Tomáš Vasilko
Gréci vítajú pomoc štrajkom
Na dohodu o pôžičke Aténam, ktorá je podmienená škrtmi vlády, odpovedali miestne odbory rýchlo. Štrajk rozšírili na dva dni.
ATÉNY, BRATISLAVA. Grécke odbory rozširujú svoj boj proti vláde. Pôvodne plánovali štrajkovať až zajtra, včera však oznámili, že časť štrajku sa začne už dnes a bude trvať 48 hodín. Odbory v krajine, ktoré zastupujú pol milióna zamestnancov vo verejnom sektore, tak zareagovali na oznámenie gréckej vlády o škrtoch. Tie musí krajina prijať, aby jej štáty eurozóny a Medzinárodný menový fond požičali peniaze.
„Budeme pokračovať v stupňovaní nášho boja,“ uviedla podľa Reuters vo vyhlásení odborárska únia. Dnes nebudú učiť učitelia, letiská a verejná doprava budú štrajkovať od zajtra.
Tomáš Vasilko
Prehľad reakcií politických strán
Na záchranný balík pre Grécko majú strany rozličné stanoviská. Jednoznačné len niektoré.
SDKÚ: NIE, ALE...
Je zásadne proti pomoci Grécku. Jej podpredseda Ivan Mikloš tvrdí, že nepôjde o pôžičku, ale o dar a znárodnenie strát. Strana chce zvolať mimoriadne rokovanie parlamentu. Navrhuje prijať zákon, ktorý vymedzí podmienky poskytnutia a splácania pôžičky.
KDH: ÁNO
Slovensko sa podľa kresťanských demokratov deficitom podobá Grécku pre socialistický populizmus Ficovej vlády. KDH chce presadiť striktné pravidlá hospodárenia do ústavy. Pôžička je podľa predsedu Jána Figeľa nevítaným, ale nevyhnutným riešením, ktoré sa od nás, člena eurozóny, očakáva. Bankrot Grécka by podľa bývalého viceguvernéra NBS Martina Barta „so sebou stiahol všetky krajiny eurozóny“.
SMK: ÁNO, ALE...
V pôžičke vidí dôvod na rokovanie parlamentu. Tvrdí, že je to východisko z núdze, o účelnosti pôžičky pochybuje pre podobné problémy iných krajín eurozóny. Tá by pre nedisciplinované štáty mala zvážiť aj alternatívne riešenie a návrat k ich národným menám.
Most-Híd: ÁNO , ALE...
Rozhodnutie eurozóny pomôcť Grécku pôžičkou Bugárovcov nenadchlo. Navrhujú zaviesť prísnejšie pravidlá a kritériá hospodárenia aj s možnosťou prípadného vylúčenia krajiny z eurozóny. Inak by sa podľa podpredsedu strany Ivana Švejnu mohlo objaviť ďalšie Grécko. Nevedel povedať, či by strana v prípade účasti vo vláde pomoc Grécku podporila.
SaS: NIE
Pôžičku odmieta. Pomoc „chudobného Slovenska bohatému Grécku“ nepovažuje jej predseda Richard Sulík za solidaritu, tvrdí, že bankrot sa len oddiali. Strana Grékom odporúča šetriť, predávať stratové štátne podniky či neobývané ostrovy. Podľa Daniela Krajcera, jedného z lídrov SaS, je aj Slovensko kvôli súčasnej vláde na gréckej ceste k bankrotu.
HZDS: ???
Reagovalo na pôžičku pre Grécko stručne – vraj podporuje „to, čo upevní európsku menu“. Či s ňou teda súhlasí, alebo by dalo prednosť inému riešeniu, nie je zrejmé.
SNS: NIE
S pôžičkou zásadne nesúhlasí. Postup ministrov financií, ktorí pomoc eurozóny schválili, označila za „ zarážajúci“ a slovenské rozhodnutie podporiť postup za „odborne zlé, politicky nezodpovedné a amorálne,“ aj vzhľadom na vyššie grécke dôchodky.
Smer: ÁNO, ALE...
Robert Fico tvrdí, že Slovensko Grécku finančne nepomôže, kým neuvidí konkrétne kroky gréckeho parlamentu a zákony smerujúce k šetreniu.
(mk,sita, tasr)
Fitch nezníži rating Grécka skôr než v 4. kvartáli
NEW YORK. Ratingová agentúra Fitch Ratings s najväčšou pravdepodobnosťou v dohľadnej dobe nezníži svoje hodnotenie úverovej bonity Grécka. K zmene ratingu krajiny príde podľa agentúry najskôr vo 4. kvartáli.
Fitch aktuálne hodnotí záväzky Grécka na úrovni BBB-, čo je najnižší investičný stupeň. Výhľad ratingu je negatívny, čo signalizuje viac než 50-% pravdepodobnosť jeho zníženia.
Agentúra vo svojom dnešnom vyhlásení uviedla, že vo 4. kvartáli "bude môcť lepšie zhodnotiť výkon a perspektívy gréckej ekonomiky, rovnako ako politickú vôľu a schopnosť vlády dlhodobo realizovať úsporné fiškálne opatrenia a štrukturálne reformy."
Informovala o tom agentúra Reuters.
TASR
