BRATISLAVA. Grékom treba pomôcť a nielen im, ale aj našim bankám, euru a celej eurozóne. Dáme im dvojnásobne viac, ako sme chceli a ešte k tomu niečo prihodíme. Takýto odkaz poslali cez víkend európski politici. Tak sa stalo, že pomoc eurozóny a Medzinárodného menového fondu pre Grécko stúpla z pôvodných 45 až na 110 miliárd.
Neveríme, že záchranný balík Grécku tak skoro prejde, odkazujú zas politikom trhy. Strach, že dlhová nákaza sa rozšíri aj do ostatných štátov eurozóny, rastie. Najčastejšie sa skloňuje Španielsko a Portugalsko. Riziková prirážka vládnych dlhov oboch krajín je na desaťročných rekordoch.
Šíriaca sa nákaza
Ako sa vyvíjala grécka kríza
Október 2009 – nová vláda premiéra Papandrea oznámila, že schodok rozpočtu bude 12,5 percenta HDP, viac než trojnásobok pôvodného odhadu.
November 2009 – grécka vláda sa zaviazala zostaviť rozpočet, ktorý by odvrátili riziko gréckeho bankrotu. Navrhla deficit 9,1 percenta HDP. Brusel jej neverí a tvrdí, že to bude viac.
December 2009 – Fitch znížila krajine rating na úroveň spred desiatich rokov.
Február 2009 – Generálny štrajk (24. februára) proti prvému úspornému balíku vlády.
Marec 2009 – Vláda oznámila druhý úsporný balík. Celkový dosah balíka je 4,8 miliardy eur. Bruselu to nestačí. Atény zažívajú ďalšie štrajky, protestujú už aj súkromníci.
Apríl 2010 –
- Úroky, na ktoré si môže grécka vláda požičať, neprimerane rastú.
- Ministri financií eurozóny sa dohodli že Grécku požičajú 30 miliárd eur, menový fond pripojí ďalších 15 miliárd.
- Grécky premiér priznal, že krajina je pred bankrotom, požiadal o pomoc.
- Standard & Poor's preradila grécky rating do špekulatívneho pásma.
Máj 2010 – Eurozóna spolu s IMF požičajú do troch rokov Grécku 110 miliárd eur, teda trojnásobne viac ako predtým sľúbili. Trhy vyššia pomoc neuspokojila, sú stále nepokojné, euro slabne. Nie je isté, že národné parlamenty ju schvália.
Otáznik visí aj nad postojom členov eurozóny – či a kedy pôžičky pre Grécko schvália. Nemci a Francúzi sa so schvaľovaním ponáhľajú, no napríklad slovenský premiér Robert Fico predvčerom povedal, že nie je ochotný pomoc poskytnúť, kým Gréci neschvália príslušné zákony.
Včera hovorca Európskej komisie Amadeu Altafaj pripustil, že pomoc krajiny nestihnú odsúhlasiť do konca mesiaca. Euro sa pod tlakom rastúcich obáva včera „zosypalo“. Prvýkrát od apríla 2009 stálo menej ako 1,31 dolára.
Nepomohlo ani to, že eurokomisia sľúbila, že nájde peniaze na najbližšiu splátku dlhu 8,5 miliardy eur, ktorá čaká Grékov 19. mája. „Panuje sklamanie ohľadne gréckeho balíčka a z mnohých prekážok, ktoré sú pred ním. Obavy, že kríza sa rozšíri ďalej, pôsobia na euro,“ povedal pre Reuters menový stratég ING Bank Tom Levinson.
Gréci potrebujú v najbližších troch rokoch splatiť dlh za vyše 150 miliárd eur. To je ďalší problém, ktorý vnáša nedôveru na trhy – terajšia pôžička sa im zrejme máli. Unikajú už prvé informácie, že Brusel by mohol dať ešte viac. Zástupca nemeckého ministra financií včera pre denník Bild povedal, že Gréci budú do roku 2012 potrebovať až 150 miliárd eur.
Takmer 30-miliardový balík škrtov verejných platov a zvyšovania daní vyvolal v Grécku veľké protesty. Odpor ľudí by sa mohol stať neprekonateľnou prekážkou pre poslancov, aby škrty a vyššie dane schválili. „Hrá sa aj o to, či sa gréckej vláde podarí aj napriek odporu obyvateľstva presadiť škrty v parlamente,“ povedal ekonóm ČSOB Petr Dufek.
Strach z hyperinflácie
Vážnosť situácie a riziko, že dlhová kríza zasiahne aj iné krajiny, potvrdzuje zmena v postoji Európskej centrálnej banky. Tento týždeň povedala, že grécke dlhopisy prijme bez ohľadu na ich rating. Ešte pred pár týždňami túto možnosť šéf banky Jean-Claude Trichet nepripúšťal.
Analytici preto nevylučujú, že do ochrannej zóny centrálnej banky sa dostanú aj dlhopisy iných krajín. Potom už nie je ďaleko od takzvanej monetizácie dlhu, teda že by banka začala dlhopisy priamo nakupovať, hoci Trichet to včera poprel. V tomto prípade sa mu však zrejme už dá veriť.
„Nákupy vládnych dlhopisov by boli priamym financovaním narastajúcich rozpočtových deficitov, čo sú kliatbou nemeckej vlády a nemeckej centrálnej banky,“ povedal pre Bloomberg stratég z Royal Bank of Scotland. Pri pokusoch o obnovenie takzvaného zlatého štandardu a potrebe platiť vojnové dlhy z prvej svetovej vojny mali Nemci v 20. rokoch minulého storočia trpkú skúsenosť s tým, že centrálna banka priamo financovala vládu nákupom jej dlhu. Vyvrcholilo to obrovskou hyperinfláciou, ktorá dosahovala stovky miliárd percent. Keďže najväčší vplyv v ECB má Nemecko, tento scenár bude zrejme nepriechodný.
Grécko môže stiahnuť ďalších
Pôžičky pre Grékov možno len oddialia jeho bankrot. Ak sa však udeje, stiahne asi ďalšie krajiny.
BRATISLAVA. Expresne rýchlo. Takto prechádza schvaľovanie pomoci pre Grécko v najväčších mocnostiach Európy. Nemci zatiaľ pomoc vo výške 22 miliárd eur schválili vo vláde, francúzskych vyše 16 miliárd eur čaká už len senát. V dolnej komore francúzskeho parlamentu pri schvaľovaní pôžičky dokonca panovala nezvyčajná zhoda.
Proti bolo len zopár poslancov, aj to preto, že sa im úroky z pôžičky vo výške zhruba 5 percent zdali privysoké. „Toto nie je debata o ľavici a pravici, toto je debata o Európe, o princípe,“ vyhlásil François Hollande, predstaviteľ opozičnej Socialistickej strany vo Francúzsku.
Horlivosť Francúzov má pôvod v tom, že podľa odhadov Banky pre medzinárodné zúčtovanie držia európske banky asi 124 miliárd eur, čiže asi polovicu gréckeho dlhu. Najviac gréckych cenných papierov majú francúzske banky, a to asi za 56 miliárd eur. Denník Financial Times píše, že sú to najmä banky Dexia, Fortis, Société Générale a Crédit Agricole. Na druhom mieste by mali byť nemecké banky.
Problém je v tom, že ak sa „nákaza“ z Grécka bude šíriť ďalej, pre finančný sektor eurozóny to bude zhubné. Napríklad v ohrozenom Portugalsku držia európske banky vyše 180 miliárd eur, ale v Španielsku až takmer 650 miliárd. Opäť, väčšinu z toho majú francúzske a nemecké banky.
Okrem toho, že Grécko so sebou môže stiahnuť ďalších, ohrozuje aj euro a s ním aj hodnotu úspor v bankách.
Väčšina slovenských opozičných strán spoločne s SNS je proti pomoci Grécku. Rátajú s takýmito rizikami?
„Je to riskantné, keby sa pôžička nesposkytla, ale nemáme základné informácie,“ povedal Gyula Bárdos (SMK). Strana chce podľa neho riziká zhodnotiť na mimoriadnom zasadnutí parlamentu. Už začala zbierať podpisy na jeho zvolanie.
Podpisy zbiera aj SDKÚ. Poslanec Ivan Štefanec (SDKÚ) hovorí, že nie je isté, či by sa euro znehodnotilo, keby sa Grécku nepomohlo. „To môže byť aj naopak.“ Otázkou tak podľa neho je, či budeme predlžovať problémy a pôžičkou len zvýšime zadlženosť, alebo či naozaj pomôžeme euru. Predstaviteľom SaS sa včera nepodarilo dovolať.
SNS privítala iniciatívu opozície, sama podpisy nezbiera. „Ak niekto iný získa 30 podpisov, je tu pravdepodobnosť, že bude schôdza parlamentu,“ povedal poslanec strany Rafael Rafaj.
Daniela Krajanová
