BRATISLAVA. O pôžičke Slovenska Grécku bude náš parlament rokovať ešte do volieb. Opozícia získala dostatok podpisov na mimoriadnu schôdzu. Tá bude na budúci týždeň, no premiér Robert Fico (Smer) musí zásadné stanovisko za Slovensko povedať k pôžičke už tento piatok na summite Európskej únie. Do Bruselu tak pôjde bez toho, aby poznal postoj parlamentu k problému, kde ide o stovky miliónov eur daňových poplatníkov.
Zabudol na parlament
Fico tento týždeň povedal, že pomoc Grékom na rokovaní lídrov únie podporí, no Slovensko pôžičku poskytne, až keď grécky parlament schváli zákony, ktoré znížia sociálny štandard Grékov. Fico sa narýchlo snaží nájsť aj podporu v parlamente. Nie však všetkých poslancov, ale len tých z výboru pre európske záležitosti.
Úver pre Grécko
Celková výška: 110 miliárd eur.
Z toho 80 miliárd majú požičať členovia eurozóny, 30 miliárd Medzinárodný menový fond.
Slovensko by malo Grékov zaúverovať zhruba 800 miliónmi eur.
Ak budú úvery od členov eurozóny najviac na tri roky, úrok bude zhruba 5 percent, pri dlhšej pôžičke by to bolo 6 percent.
O úvere majú v piatok rokovať lídri únie.
Predpokladá sa, že prvú tranžu úveru dostanú Gréci do polovice mája.
Jeho šéf Ján Kovarčík (HZDS) nám včera potvrdil, že premiér poslal do parlamentu svoje stanovisko k úveru a kým odletí do Bruselu, prerokuje ho aj európsky výbor. No napríklad o francúzskom a nemeckom postoji k úveru rozhodnú tento týždeň národné parlamenty.
Opozícia to kritizuje. „Nedávno ešte hovoril, že by sa malo rozhodnúť až po voľbách a zrazu to chce riešiť vo výbore. Nemá v tom koncepciu, ide z extrému do extrému," povedal poslanec SMK Iván Farkas. Podľa neho ide o výnimočnú záležitosť, pretože Slovensko by malo požičať Grékom vyše 800 miliónov eur (cez 24 miliárd korún). Preto by to Fico nemal nechávať len na výbor.
„Nevidím dôvod, aby sa okamžite nezvolalo zasadnutie Národnej rady, ani francúzsky prezident si netrúfa rozhodovať o takejto závažnej veci bez podpory parlamentu," povedala volebná líderka SDKÚ Iveta Radičová. Ficovi to podľa nej vyplýva aj z ústavy. Premiér sa nám k tomu včera nevyjadril.
Podpora pôžičke v parlamente je v súčasnosti otázna. Ak sa niektorá strana vyjadrila za, tak len s podmienkami typu: Gréci sa musia uskromniť, ich parlament musí schváliť zákony, ktoré znižujú verejné platy a penzie. S tým vyšiel v pondelok aj Fico. Zároveň však povedal, že aktiváciu pomoci na bruselskom summite podporí, inak hrozí destabilizácia eura a naši ľudia by sa mohli triasť o svoje úspory, pretože materské banky našich bánk požičali veľa peňazí gréckej vláde.
Morálny hazard a outsider
Striktne proti úveru je SDKÚ a SNS. „Je to čisto morálny hazard, pôžička ohrozuje eurozónu minimálne tak ako iné možné alternatívy," povedala Radičová. Úver by podporu v SDKÚ získal, len ak by Grékov úveroval najprv Medzinárodný menový fond, grécky parlament by urobil ešte tvrdšie škrty v rozpočte, ako plánuje a svoju zodpovednosť by vyvodil aj Brusel, ktorý morálny hazard Grécka dlho zakrýval. „A v neposlednom rade by mali niesť svoj podiel zodpovednosti aj banky, ktoré financovali morálny hazard gréckej vlády," povedala Radičová.
KDH je o niečo miernejšie. Prikláňajú sa k tomu, že peniaze môžu Slováci odoslať Grékom, keď schvália v parlamente sociálne škrty, ale tvrdšie ako tie súčasné za 30 miliárd eur. „Ďalšou podmienkou je, aby sa Brusel zaviazal, že sprísni Pakt stability a rastu a obmedzí rozhadzovačnú politiku európskych vlád," povedal podpredseda KDH Anton Marcinčin.
Podobné podmienky si kladie aj SMK, ktoré si navyše vie podporu pôžičke predstaviť, len ak nebude vyššia ako 300 miliónov eur. Túto sumu malo podľa bruselských pravidiel Slovensko požičať Grékom, kým únia uvažovala o úvere 30 miliárd. Podpora sa cez víkend zvýšila na 110 miliárd, z čoho má 80 miliárd požičať práve eurozóna, zvyšok menový fond.
Ekonóm Privatbanky Richard Tóth si myslí, že Slovensko by si odmietnutím úveru pre Grékov nepolepšilo. „Pravdepodobne by sa stalo v eurozóne outsiderom a v budúcnosti by nemohlo počítať s pomocou, ak by ju potrebovalo, no pravdepodobne by sme ušetrili," povedal.
Každý Slovák požičia Grékom: www.cenastatu.sk EURO 150.00
Ako SMER-SD plní sľub snažiť sa o zhodu koalície a opozície
Čo sľúbili: Koho sa pýtala vládna koalícia keď prijímali tie šialené zákony v zdravotníctve, že či s tým súhlasíme alebo nesúhlasíme? (...) Musí prísť širšia politická dohoda medzi novou vládnou koalíciou a opozíciou, ktorá v danej situácii vznikne.
Zdroj: Robert Fico, predseda strany SMER, TA3, V politike, 23.4.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia neutrálne. Dosahovanie konsenzu pri schvaľovaní legislatívy znižuje riziko jej zvrátenia po zmene vlády a podporuje tak právnu stabilitu. Snaha o konsenzus za každú cenu však môže vláde zabrániť presadiť zásadné zmeny.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Žiadne veľké legislatívne zmeny neboli schválené na základe konsenzu koalície a opozície (novela Zákonníka práce, zmena dôchodkovej reformy, zákaz zisku zdravotných poisťovní, vyvlastňovanie pozemkov, tlačový zákon, atď.). Parlament zatiaľ schválil len jediný návrh opozičných poslancov a to novelu školského zákona Józsefa Berényiho a Lászlóa Szigetiho.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
