Grécka kríza drví euro. Európski politici hovoria, že treba konať, inak hrozí ďalšia kríza, ktorá by mohla byť ešte horšia ako tá, čo doznieva. V tejto atmosfére v sobotu ráno mimoriadne rokovala aj slovenská vláda.
BRATISLAVA. V bruselskej centrále eurokomisie si cez víkend podávali kľučky lídri eurozóny a ministri financií. Európa je nervózna, ide o veľa, ide o spoločnú európsku menu. A napätú atmosféru cítiť aj na Slovensku.
Opozícia celý minulý týždeň volala po parlamentnej schôdzi, kde by sa hovorilo, či má chudobnejšie Slovensko požičať bohatším Grékom. Premiér Robert Fico snahu o parlamentnú debatu vytrvalo odmieta.
Aj preto letel v piatok na bruselský summit lídrov únie bez „požehnania“ Národnou radou.
Z ihriska do Bruselu
Úver pre Atény
Gréci majú dostať 110 miliárd eur. Slovensko má prispieť 820 miliónmi.
Podmienkou je, aby urobili škrty v rozpočte a zvýšili dane za 36 miliárd eur.
Úver budú dostávať v 12 tranžiach, každej má predchádzať podrobný monitoring Európskej centrálnej banky a eurokomisie, či Gréci šetria, ako sľúbili.
Súhlas s pôžičkou nezískal ani na výbore pre európskej záležitosti, na ktorom sa ani nezastavil. Poslal ministrov financií a zahraničia, zatiaľ čo otváral viacúčelové ihriská na východe Slovenska. Až potom nabral smer Brusel.
Ministrom sa súhlas získať nepodarilo, pretože opozícia parlamentný výbor opustila a bez SNS, ktorá tiež na výbore chýbala, sa hlasovať nedalo.
Ani narýchlo zvolaná tripartita premiéra Fica pred summitom príliš nepodržala. Pôžičke Grécku nie sú naklonení zamestnávatelia ani banky. Podporu premiér, ktorý tvrdí, že Grékom by sme mali požičať, ak splnia sľuby o šetrení, dostal iba od odborárov.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Z Bruselu na vládu
Summit sa skončil neskoro v noci z piatku na sobotu a vyriekol definitívne áno 110-miliardovej pomoci eurozóny a menového fondu Grékom. Na tlačovke po jeho skončení viditeľne unavený Fico SDKÚ odkazoval, že „vláda sa postavila k veci Grécka veľmi racionálne a nepodľahla primitívnemu populizmu“. Tým narážal na to, že najsilnejšia opozičná strana sa postavila proti pôžičke.
Nočný summit znamenal pre Fica a Počiatka iba začiatok gréckeho víkendu. Z Bruselu sa premiér vrátil okolo štvrtej nadránom v sobotu. O ôsmej na jeho príkaz sedela väčšina ministrov na rokovaní vlády.
Počiatkovi odklepli mandát, aby mohol za Slovensko dať svoj podpis pod rámcovú veriteľskú zmluvu medzi Bruselom a Aténami.
„To, čo sme dnes ráno urobili, nie je nič iné, len odblokovanie tohto mechanizmu, pretože sme posledná krajina, ktorá nepodpísala rámcovú zmluvu,“ povedal Fico. Počiatek zmluvu podpísal a poslal elektronicky do Bruselu. Eurozóna tak uvoľnila ruky členom, ktorí už v máji pošlú peniaze Grékom.
Peniaze až keď sa uskromnia
Počiatkov podpis však neznamená zelenú pre našu pôžičku. Veriteľskú aj úverovú zmluvu a celú pôžičku musí u nás schváliť parlament. To je podmienka, bez ktorej peniaze Grékom nepožičiame. O pôžičke sa podľa Fica bude u nás rozhodovať až po voľbách. „O tomto som informoval všetkých členov eurozóny,“ povedal Fico.
Na schôdzku ministrov financií, ktorí včera schvaľovali záchranný mechanizmus pre prípad, ak by sa do problémov ako Grécko dostala aj iná krajina, už Počiatek nešiel. Zastupoval ho štátny tajomník Peter Kažimír. Minister financií celý víkend v médiách vysvetľoval, prečo treba Grékom pomôcť a hádal sa o pôžičke v sobotu so šéfom poslaneckého klubu SDKÚ Stanislavom Janišom a podpredsedníčkou SNS Annou Belousovovou, v nedeľu zas s podpredsedom SDKÚ Ivanom Miklošom.
Poslanci asi o pôžičke nerozhodnú
Mimoriadna schôdza bude len predvolebnou výmenou názorov. SNS považuje pomoc Grécku za amorálnu.
BRATISLAVA. Viac krajín eurozóny už rozhodlo o pôžičke Grécku aj v národných parlamentoch, slovenskí poslanci tento týždeň k rozhodnutiu nedospejú. Mimoriadna schôdza parlamentu bude hlavne o tom, ako zaujať voličov témou, ktorá je na chudobnejšom Slovensku vnímaná citlivo.
Rozhodnutie, či a ak áno, za akých podmienok pomôcť Grékom, padne až po voľbách.
Dve tváre
SDKÚ, ktorá je proti pôžičke, chce presadiť, aby sa hlasovalo už teraz. „Je najvyšší čas. Odsúvanie rozhodnutia je zbavovanie sa zodpovednosti,“ povedala Iveta Radičová z SDKÚ.
Pomoc Grécku odmieta aj SNS a minister školstva Ján Mikolaj nebol preto v sobotu ani na mimoriadnom rokovaní vlády. „Je amorálne, ak má Slovensko pomôcť Grécku, kde berú dôchodcovia dvetisíc eur,“ myslí si podpredsedníčka strany Anna Belousovová.
KDH s pôžičkou súhlasí, varuje však, že „Ficova cesta je gréckou cestou“.
Premiér Robert Fico (Smer) hovorí, že musíme byť s Grékmi solidárni, rozhodnutie o pôžičke však odsúva na nový parlament. „Budeme o tom rokovať až niekedy v júli alebo auguste, keď prijme Grécko ďalší balík úsporných opatrení.“
Politológ Grigorij Mesežnikov politiku Smeru hodnotí ako dvojtvárnu. „Robert Fico má jednu tvár pre zahraničie, druhú pre domáce publikum.“
„To chcete otvárať rozpočet pár týždňov pred voľbami?“ pýta sa šéf finančného výboru parlamentu Jozef Burian zo Smeru.
O bankách ani slovo
Fico, ktorý od nástupu k moci tvrdo kritizoval banky, že vysokými úrokmi „zdierajú“ ľudí, teraz o ich zodpovednosti za súčasnú krízu v Grécku mlčí.
„Chcem poprosiť všetkých, hlavne opozíciu, nech prestane tárať nezmysly. Je vážne ohrozená stabilita v eurozóne a len spoločný postup eurozóny tomu môže pomôcť. Ide o veľa, prestaňme blbnúť,“ povedal Fico.
O úlohe bánk nechce hovoriť ani Burian. „Skôr sa treba obrátiť na Európsku komisiu a pýtať sa, ako zabezpečila, aby nemohli Gréci skresľovať údaje“.
Podľa Radičovej je evidentné, že Gréci sa dostali do problémov aj vinou bánk, ktoré im požičiavali, a ratingových agentúr. „Nie sme slepí, vidíme, kto je spoluzodpovedný za súčasnú situáciu Grécka.“
SDKÚ preto navrhuje, aby sme pomohli Grécku príspevkom do Medzinárodného menového fondu.
„SDKÚ ma prekvapila, no aspoň sú konzistentní. Fico len zahmlieva, pričom mal aj dosť nešťastné výroky, že Grékom nedôveruje,“ hovorí Mesežnikov.
Ak by bola dnes SDKÚ vo vláde, zrejme by sa snažila viac ovplyvňovať rozhodnutia únie. Smer by ich naopak tvrdo kritizoval, určite by sa nesprával solidárne, myslí si politológ.
Marek Vagovič
Pred voľbami ťahajú novú vďačnú kartu. Grécko
Opozícia sa bude zrejme až do volieb držať porovnávania vlády Smeru a pádu gréckej ekonomiky.
BRATISLAVA. Grécko, dlhoročné pôsobenie socialistických vlád, pád na okraj štátneho bankrotu a pomoc eurozóny. Politické strany majú pred voľbami novú silnú tému - „grécka karta“ dokonca prebíja aj overenú maďarskú a protirómsku.
Vďačná je skôr pre opozíciu, ku ktorej sa však pridala aj SNS.
„Samozrejme na to budeme poukazovať, veď Fico sa vydal gréckou cestou. Rozdiel je iba ten, že je na tej ceste krátko,“ hovorí podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš. „To, že to budeme používať, je evidentné, pretože je to pravdivé.“ Či sa grécky motív objaví aj v spotoch, inzercii či bilbordoch SDKÚ, povedať nevedel.
„V diskusiách budeme určite poukazovať na riziká maďarskej a gréckej cesty,“ povedal šéf volebného štábu KDH Pavol Abrhan. Zatiaľ nepredpokladá, že by túto tému preniesli aj na bilbordy či do inzercie.
Podpredseda SaS Juraj Miškov hovorí, že na bilbordoch nemajú a asi ani nebudú mať „strašenie“ gréckym prípadom. Zároveň chcú ľuďom hovoriť: „Pozrite sa, kam vedie sociálny štát. To je rovnica, ktorú pochopia aj Ficovi voliči, že sociálny štát môže viesť k tomu, čo sa momentálne deje v Grécku.“
„Strašenie určite zaberá, pokiaľ sa opakuje dostatočne dlho, zreteľne a jasne,“ hovorí sociológ z agentúry Polis Ján Baránek. Aby téma Grécka fungovala, mala by sa objaviť nielen vo vyjadreniach politikov, ale aj v iných segmentoch kampane - teda aj bilbordoch.
Na stranu opozície sa v otázke zvolania mimoriadnej schôdze o pôžičke postavila aj SNS, sociálnym štátom však nestraší.
Podpredseda HZDS Jozef Habánik hovorí, že sa táto téma „zneužíva na vytĺkanie politického kapitálu“.
Miroslav Kern
Fico chce prísny Brusel
Premiér podporuje snahy sprísniť rozpočtové pravidlá v únii. Doma sa mu však rozpočet rozpadáva.
BRATISLAVA. Bruselský piatkový summit nebol len o záchrane Grécka. Šéfovia vlád hovorili, ako zamedziť bezbrehému zadlžovaniu a rozhadzovaniu miliárd v rozpočtoch. „Nebránime sa, aby v rámci únie a eurozóny bola podstatne prísnejšia finančná disciplína, ako je teraz,“ povedal premiér Robert Fico.
Slová o prísnejšej kontrole štátnych rozpočtov a trestoch zaznievajú v čase, keď sa rozpočet vláde vymyká pred voľbami z rúk. Verejný deficit bol vlani takmer sedem percent, čo je viac ako dvojnásobok bruselského stropu.
Tento rok by mohol byť podľa predpovedí UniCredit Bank ešte vyšší, a to okolo sedem či osem percent HDP. Len v daniach je výpadok asi 500 miliónov eur. Najnovšie čísla hovoria, že začiatkom mája bol deficit rozpočtu takmer dve miliardy eur, čo je viac ako polovica ročného plánu. Len o niečo väčší schodok by mali mať tento rok Gréci.
Ľuboš Jančík
