Myslíte si, že pôžička upokojí situáciu?
„Európska komisia urobila najväčšiu chybu, že nerozhodla rýchlo. Preto trhy veľmi znervózneli, nákaza sa začala rozširovať na ďalšie štáty, hrozil ďalší kolaps svetového finančného systému. Takže najväčšia cena dohody je, že je konečne tu a môže upokojiť trhy.“
Tie sú však znepokojené aj pre hrozbu rozšírenia nákazy na ostatné krajiny ako Španielsko, Portugalsko, Taliansko a Írsko.
„Nedá sa predpovedať, aký bude konkrétny vývoj, ale ja si myslím, že to pomôže. Situácia sa nakoniec upokojí tak, ako v roku 2008.“
Ozývajú sa však hlasy, že Grécko malo skrachovať.
„Ja tiež zastávam názor, že ho mali nechať skrachovať, okamžite ho vylúčiť z eurozóny a tým vyslať pozitívny signál, že to s eurom myslia vážne. Ale preto, že to neurobili a nechali trhy v neistote, urobili teraz najlepšie možné riešenie. Grécko by už totiž asi stiahlo so sebou aj ďalšie krajiny.“
Kuvičie hlasy tvrdia, že Grécku skrachuje, aj keď mu teraz pomôžu.
„O tom niet vôbec pochýb. Hlavný problém Grékov, a tiež napríklad aj Portugalcov, nie je len v tom, že veľa míňajú, ale že majú nízku konkurencieschopnosť. Gréci aj keby šetrili, ich ekonomika je taká málo výkonná, že nedokážu peniaze na dlhy zarobiť. Ani úroky nedokážu platiť. Euro ich v tomto veľmi poškodzuje. Keby vystúpili z eurozóny a mali národnú menu, tak by ju devalvovali a boli by znovu konkurencieschopní.“
V akom horizonte vidíte, že Grécko dospeje k defaultu?
„Môj osobný názor je, že do troch rokov. A mali by to spraviť sami, dobrovoľne a riadeným spôsobom. Mali by vystúpiť z eurozóny. Riadený default si vyskúšalo viacero štátov.“
Myslíte, že v tom čase už trhy zvládnu grécky bankrot?
„Áno. Budú na to pripravené, budú to očakávať, bude to racionálne riešenie. Myslím si, že Grécko skrachuje skôr, ako celú pomoc vyčerpá.“
Prečo mu teda MMF a eurozóna vôbec požičiava?
„Treba vidieť, v čom pomoc spočíva. Francúzi, Nemci, Taliani len prefinancujú dlhy, ktoré majú Gréci voči nim. Tieto štáty zachraňujú samy seba. A potom sa dohodnú na nejakej reštrukturalizácii dlhov, tu vám odpustíme 20 percent, tam vám odpustíme niečo.“
Ako dôležitý bod schôdzky lídrov eurozóny označujú odborníci aj rokovania o opatreniach na zabezpečenie stability v Európe.
„Pripravujú sa plány na vznik Európskeho menového fondu alebo nejakej jeho obdoby. To je projekt, ktorý má byť nástrojom rýchlej pomoci. Fond by mohol zasiahnuť omnoho rýchlejšie. Rozhodovali by o pomoci jeden alebo dvaja ľudia.“
Kým takýto fond vznikne, nedostanú sa ďalšie ohrozené štáty do situácie ako Grécko?
„Pokiaľ sa podarí trhy upokojiť, tak sa nedostanú. Lebo to, čo sa teraz s trhmi deje, je hlavne psychologický problém. Toto už nie je ekonomická kríza, toto je finančná panika. Je to taký osobitný druh finančného šialenstva, ktorý sa na trhoch vyskytuje.“
Takže, keď sa dnes začne obchodovanie, trhy už budú upokojené?
„Nebudú okamžite. Po prvom kroku, ktorý sa spravil, budú musieť nasledovať ďalšie. Naozaj sa budú musieť prijať spoločné rozpočtové pravidlá, čo znamená, že Brusel dostane omnoho väčšie právomoci nad národnými rozpočtami, ako to je teraz. V podstate sa v Bruseli bude rozhodovať o platoch slovenských učiteľov, o výške slovenských dôchodkov. Ináč to nepôjde. Lebo každá mena má dva piliere, na ktorých stojí. Jedna je politika centrálnej banky, tá je viac-menej v poriadku, ale potom je to rozpočtová politika. Lebo vy môžete peniaze púšťať do obehu tým, že tlačíte bankovky, alebo tým, že tlačíte štátne dlhopisy, čo je to isté. Na tej druhej nohe sa euro správalo veľmi neukotvene. O tomto rozhodovali národné vlády a tie sledovali svoje záujmy a nie záujmy eura.“
Mali by sa prijať pravidlá pre výstup z eurozóny, ako po tom volá Slovinsko?
„Áno. Pokiaľ nespĺňate kritériá, tak z nej vystupujete a zavádzate národnú menu a nezaťažujete druhých svojimi dlhmi.“
Aké by mali byť tieto pravidlá?
„Videl by som to ako pravidlo v oblasti rozpočtov. Nie také, že krajina musí vytvárať deficit vo výške tri percentá HDP, ale pravidlo, že musí mať prebytky. Bez prebytkov nemôže dlh znižovať. Bude sa musieť veľmi jasne povedať, v akom stave musia byť verejné financie. Bude sa musieť robiť dlhodobý rozpočtový výhľad z hľadiska starnutia populácie. Pokiaľ si na to krajiny prebytkami v rozpočtoch nenašetria, tak potom v budúcnosti skrachujú.“
Pre ľudí, pre ekonomiku nie je problém, keď sa po čase vrátia k národnej mene?
„Je to zo začiatku bolestivé, lebo keď zavedú národnú menu napríklad v kurze 1:1, okamžite devalvuje. Ľuďom sa znehodnotia úspory v bankách, ale oni si ich aj tak vyvezú do okolitých krajín. Ekonomika sa však znovu stane do troch až štyroch rokov konkurencieschopnou.“
Keď sa pozrieme na Slovensko, čo by mali najbližšie vlády spraviť, aby sme sa nedostali do pozície Grécka?
„Ak si chceme uchovať euro, tým základným problémom je, že musíme zvýšiť konkurencieschopnosť. Nejde to inak ako investíciami do inovácií.“
