Agentúrny text sme o 19:26 nahradili autorským článkom.
VIAC O KRÍZE Komentáre SME
Rado Baťo: Vyhodiť Grékov z eurozóny? Ivan Štulajter: Európske blúznenie Peter Schutz: Azda je to investícia Rado Baťo: Jadrová zbraň Ďalšie aktuálne správy o kríze v špeciálnej rubrike
Na neplánovanom stretnutí ministrov financií únie sa hovorilo o tom, že zoskupenie stálo na pokraji systémovej krízy. Schválili záchranný balík a chystajú sa šetriť. Ekonómovia sú skeptickí.
BRATISLAVA. Európska únia vytvorí špeciálny núdzový fond na pomoc krajinám, ktoré nie sú pre vysoké dlhy schopné si požičať peniaze na finančných trhoch. Má to zabrániť tomu, aby sa dlhová nákaza v eurozóne šírila z jednej krajiny do druhej.
Po 11 hodinách víkendových rokovaní, ktoré sa natiahli aj pre zdravotné problémy nemeckého ministra financií, k tomu dospeli financmajstri členských štátov únie.V núdzovom fonde by malo byť asi 500 miliárd eur. Členovia eurozóny v prípade potreby prispejú do fondu 440 miliardami, zvyšok sa doplatí z rozpočtovej rezervy únie.
Fond sa nenaplní hneď, ale iba v prípade potreby. Keby nastala, krajiny by požičali fondu peniaze priamo, alebo by vydali špeciálne cenné papiere, za ktoré by sa zaručili. >
Medzinárodný menový fond má do fondu prispieť asi 250 miliardami eur. Záchranný mechanizmus by mal platiť tri roky. Ministri sa na ňom zhodli len krátko potom, čo únia aj s MMF odklepla Grécku úver 110 miliárd eur.
Vývoj kurzu eura a dolára za posledný rok:
Flash Player 9 or higher is required to view the chart
Click here to download Flash Player now
View the full FOREX:EURUSD chart at Wikinvest
Zasa chcú od nás peniaze V prípade, že by eurozóna bola nútená poskytnúť krajinám v núdzi celú sumu, Slovensko by podľa stanovených pravidiel malo prispieť takmer 4,5 miliardy eur.
Predbežne sme už pritom sľúbili, že Grécku po prípadnom súhlase parlamentu požičiame 800 miliónov eur. Záchrannú brzdu v podobe nového úverového fondu ministri zatiahli potom, ako sa začala zvyšovať hrozba, že grécka dlhová kríza sa rozšíri aj do ostatných zraniteľných štátov únie. Najviac sa hovorí o Portugalsku a Španielsku.
„Dokázali sme, že budeme brániť euro, nech to stojí, čo to stojí," vyslal po stretnutí odkaz finančným trhom eurokomisár pre menové záležitosti Olli Rehn.
Na stretnutí ministrov financií bola veľmi napätá atmosféra, opisuje situáciu štátny tajomník ministerstva financií Peter Kažimír. Na víkendovom rokovaní zastupoval ministra Jána Počiatka (Smer).
„Na summite sa vážne hovorilo o tom, že eurozóna, ale aj celá únia bola na pokraji systémovej krízy a bolo treba zasiahnuť," povedal.Ministri sa cez videohovor niekoľkokrát spojili nielen so zástupcami Európskej centrálnej banky, ale aj so šéfom Medzinárodného menového fondu. So záchranným mechanizmom únie súhlasí aj premiér Robert Fico (Smer).
Po mimoriadnom zasadnutí vlády povedal, že v hre je aj stabilita našich bánk a úspory ľudí. „Považujeme tento postup za nevyhnutný. Boh ochraňuj Slovensko, keby sme nič neurobili," povedal. Ministri chceli pôvodne skončiť v nedeľu do polnoci, aby stihli otváranie finančných trhov v Sydney.
Nepodarilo sa im to, stihli však dôležitejšie japonské trhy. Tie zareagovali na rozhodnutie ministrov s veľkou úľavou. Euro sa posilnilo a po niekoľkých dňoch strát išli nahor aj akciové trhy.
Trhy: úľava, ale aj skepsa Analytici varujú, že úľava trhov je len dočasná. Prísľuby krajín, že dlhový problém niektorého zo svojich členov vyriešia tým, že mu požičajú peniaze, ktoré si samy musia požičať, nestačí. Ak si únia nezačne robiť poriadky vo verejných financiách, kríza podobná gréckej by sa mohla zopakovať v oveľa silnejších rozmeroch.
„Toto všetko stlmí nervozitu na finančných trhoch len dočasne, ale skôr či neskôr sa vynorí otázka, z čoho chcú zaplatiť tento veľký záchranný balík, keď všetky štáty musia konsolidovať svoje rozpočty," povedal pre Bloomberg Venkatraman Anantha-Nageswaran, analytik Bank Julius Baer.
S vytvorením fondu únia plánuje sprísniť rozpočtové kritériá pre svojich členov, aby sa nezadlžovali tak ako doteraz. Eurokomisia chce nové pravidlá predstaviť tento týždeň.
Má sa hovoriť aj o pokutách pre tých, ktorí budú rozhadzovať. Napríklad tým, že by sa krajine siahlo na eurofondy, alebo by sa jej obmedzili hlasovacie práva.
Analytik inštitútu Iness Juraj Karpiš si myslí, že založenie núdzového fondu nepovedie k tomu, aby sa krajiny správali v rozpočtovej politike zodpovednejšie.
„Rozhodnutie poskytnúť pomoc krajinám v problémoch čiastočne znižuje tlak na politikov týchto krajín pristupovať k nepopulárnym opatreniam. Som zvedavý na predstavenie opatrení, ktoré majú zabrániť tomuto morálnemu hazardu," povedal Karpiš.
Balík posilnil euro aj akcie
Akcie európskych bánk v pondelok rástli najrýchlejšie za 14 mesiacov.
NEW YORK, LONDÝN. Najväčší záchranný balík Európskej únie na odvrátenie dlhovej krízy v Európe, ktorý ministri financií EÚ schválili v Bruseli, sa odrazil na kurze eura aj na akciových trhoch.
Euro sa posilnilo do 13. hodiny oproti doláru o 1,9 percenta na 1,2929 dolára za euro, v prvých reakciách na balík až na 1,3093 dolára. Keď popoludní trhy začali počítať, aký bude záchranný plán nákladný, však euro väčšinu zisku zmazalo. Oproti jenu sa kurz eura zvýšil o 3,7 percenta, čo bol najvyšší nárast za 18 mesiacov.
Akcie európskych bánk sa posilnili takmer o 11 percent, rast akcií bankového sektora bol najväčší za 14 mesiacov a zmiernil tak minulotýždňové 14-percentné straty. Index európskych bánk STOXX Europe 600 si polepšil o 10,7 percenta a vzrástol na 206 bodov.
Akcie španielskych bánk Santander a BBVA zdraželi o 17 percent, talianske UniCredit a Intesa SanPaolo si pripísali vyše 15 percent, akcie francúzskych bánk Credit Agricole a Societe Generale sa posilnili o viac ako 16 percent a belgická KBC Groep poskočila o 19 percent. Akcie UBS poskočili o 11 percent a Barclays o 14 percent.
Riziková prémia, ktorú investori žiadajú za to, že vlastnia grécke vládne dlhopisy, spadla takmer o 600 bázických bodov a poistenie proti tomu, že by Atény neboli schopné uhrádzať záväzky, zlacnelo po tom, ako Európska centrálna banka oznámila, že bude nakupovať vládne dlhopisy.
(tasr, sita, čtk)
Centrálne banky kupujú štátne dlhopisy
Centrálne banky sveta podnikajú spoločné akcie na záchranu eurozóny. Ich cieľom je zabezpečiť dosť peňazí pre banky, čo ich súrne potrebujú.
BAZILEJ, WASHINGTON. Centrálne banky eurozóny začali nakupovať štátne dlhopisy, aby pomohli stabilizovať rozkolísané finančné trhy. Nasledovali tak Európsku centrálnu banku (ECB), ktorá zmenila svoj postoj z predchádzajúcich dní a súhlasila s nákupom štátnych dlhopisov. Zdroj z talianskeho bankového sektora povedal, že sa zamerajú najmä na dlhopisy krajín v najväčších problémoch.
Ešte vo štvrtok prezident ECB Jean-Claude Trichet povedal, že o prípadnom nákupe štátnych dlhopisov problematických krajín výkonná rada ECB nerokovala. Na to trhy zareagovali ďalším poklesom. Po rozhodnutí ministrov Európskej únie o záchrannom balíku za 500 miliárd eur ECB názor zmenila.
Centrálne banky Nemecka a Fínska potvrdili, že sa pripojili k záchrannému balíku Európskej únie a Medzinárodného menového fondu s cieľom stabilizovať euro a zabrániť prípadnému šíreniu dlhovej krízy do ďalších krajín. Na nákupe štátnych dlhopisov sa zúčastní aj Národná banka Slovenska.
Európska centrálna banka sa dohodla s americkým Federálnym rezervným systémom (Fed) a ďalšími centrálnymi bankami vo svete na otvorení výmenných liniek, cez ktoré získa dostatok dolárov na zmiernenie krízy. Do programu sa zapojili aj centrálne banky Kanady, Austrálie, Británie, Švajčiarska a Japonska.
„Linky sú zamerané na podporu likvidity trhov, ktoré sú úzko spojené s americkým dolárom, a na predídenie rozšírenia problémov na iné trhy,“ uviedol Fed.
(tasr, sita)
