V eurozóne ľudí hypnotizujú čísla. Deficity či verejné dlhy by totiž mali prezradiť, na koho sa rozšíri grécka nákaza. Dôležitú úlohu môže zohrať aj to, ako sa dôveruje národu.
BRATISLAVA. PIGS – to je skratka, ktorá sa zaviedla pre takzvané krajiny ohrozené dlhovou krízou. V preklade z angličtiny pigs znamená prasce. Pod týmto názvom sa skrýva nositeľ nákazy – Grécko, Portugalsko, Taliansko, Španielsko, Írsko.
Minimálne v prípade Španielska však nie je jasné, či je na listine ohrozených právom. „Španielsko má nižší verejný dlh než Nemecko,“ píše sa v analýze rakúskej Raiffeisen Research. Viac než španielska vláda dlhujú napríklad britská či americká. Analytici sa pokúšajú nabúrať stereotypy, ktoré dnes ovládajú trhy.
Podobne je to so súkromnými dlhmi, čiže dlhmi domácností a podnikateľov. Na prvý pohľad vyzerá 220 percent súkromného dlhu na HDP pre Španielsko ako veľký problém. No aj v tejto kategórii sú na tom opäť horšie Briti so súkromnými dlhmi 234 percent HDP. Španielov v tejto „dlhovej disciplíne“ predbehli aj Dáni a Holanďania.
Trhy však teraz ukazujú práve na Španielov. Tým sa neverí a na trhoch si požičiavajú drahšie než „neohrozené“ krajiny. Sú teda ohrozené krajiny skutočne ohrozené, alebo by ich v rebríčku mal niekto vystriedať? Odpoveď nie je jednoznačná.
Japonsko má vyšší dlh
„Nezáleží len na celkovej výške dlhu, napríklad Japonsko má trikrát taký dlh ako Španielsko a stále funguje,“ vysvetľuje prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Záleží totiž napríklad aj na tom, či sú veľké dlhy splatné v krátkom čase. „Je to niečo, ako keď pred výplatou nemáte peniaze,“ hovorí Baláž. Španieli majú navyše vysokú nezamestnanosť, a tak možno očakávať aj ďalšie zadlžovanie štátu.
Dôvera alebo nedôvera tiež závisia od toho, ako je krajina konkurencieschopná. „V prípade konkurencieschopnejších a flexibilnejších krajín existuje nádej, že oživenie hospodárskeho rastu prispeje k zmierneniu vývoja verejného dlhu v pomere k HDP,“ hovorí analytik Volksbank Vladimír Vaňo.
;)
Rozhoduje sa aj podľa lokality
O tom, za akú cenu si vlády požičajú, rozhodujú trhy. „Ide o to, či veria, že im peniaze krajiny vrátia,“ hovorí hlavný ekonóm Privatbanky Richard Tóth. Investori hodnotia aj to, ako sa krajina dokáže uskromniť. Napríklad Nemci sú známi tým, že vedia šetriť a sú schopní uniesť aj nepopulárne reformy, hovorí Tóth. Nie o všetkom teda rozhodujú iba „tvrdé“ čísla, ale aj povesť krajiny a historická skúsenosť s ňou.
Spomedzi čísiel však skutočne dôležitú úlohu zohráva podiel verejného dlhu na HDP. Ak by sme vychádzali z prognóz Európskej komisie na rok 2011, najhoršie sú na tom s dlhom Belgicko, Grécko, Portugalsko a Taliansko.
Slovensko podľa Tótha nepatrí medzi ohrozených aj preto, že nepatríme geograficky na juh Európy. Navyše, sme exportne naviazaní najmä na Nemcov, Francúzov, Talianov či Veľkú Britániu.
