Agentúrnu správu sme o 18:44 nahradili autorským textom.
BRATISLAVA. Z čísel sa ľudia nenajedia, zvykol hovorievať premiér Robert Fico (Smer), keď bol ešte v opozícii a reč sa zvrtla na ekonomický rast. Jeho slová sa naplnili. Slovenská ekonomika síce po dlhšom období výrazne vzrástla, no na životnej úrovni bežných ľudí sa to zatiaľ neprejavilo. Zamestnanosť sa totiž napriek rastu ekonomiky prepadla.
Slovenská ekonomika si v prvom štvrťroku medziročne polepšila až o 4,6 percenta. Prvýkrát od roku 2008 sme sa tak dostali do plusu. Rast by sa mal udržať. Eurokomisia nám plánuje, že za celý tento rok by sme mali vzrásť o 2,7 percenta, čo má byť spolu s Poľskom najviac v únii. Ekonomike pomohol najmä zahraničný obchod, teda zvýšený dopyt zahraničia po našich výrobkoch.
Páči, nepáči „Môže sa vám to páčiť, nemusí sa vám páčiť, ale sú to vynikajúce výsledky. Ako by ste kričali, keby Slovensko malo plánovaný hospodársky prepad,“ povedal Fico na adresu médií.
K pozitívnym správam o raste však premiér zabudol pripojiť ďalšie číslo zo Štatistického úradu, ktoré už toľko optimizmu nevyvoláva. Zamestnanosť sa oproti minulému roku prepadla o tri percentá. O prácu medzi prvým štvrťrokom tohto a minulého roka prišlo takmer 70-tisíc ľudí.
>Na roztvárajúce sa nožnice medzi rastom ekonomiky a zamestnanosťou majú analytici viacero vysvetlení. Martin Lenko z VÚB banky hovorí, že už aj na trhu práce badať mierne zlepšenie v tom, že prepad zamestnanosti sa spomaľuje, no trh práce reaguje na vývoj v ekonomike s určitým oneskorením.
Preto podľa neho ešte určitý čas potrvá, kým firmy začnú priberať ľudí, ktorých pre krízu prepustili. „Na to, aby k tomu došlo, je nutné, aby naša ekonomika rástla rýchlejšie ako tri či štyri percentá,“ vysvetľuje Lenko.
Darina Mokráňová z personálnej agentúry Index Nosluš ponúka ďalšiu interpretáciu, prečo ekonomika stúpa, ale zamestnanosť nie. Tvrdí, že firmy zvládajú tú istú výrobu s menším počtom ľudí. „Všetky informácie, ktoré máme z terénu, svedčia o tom, že je to o zvýšenej efektivite práce,“ povedala.
K vyššej výkonnosti netlačia zamestnancov len ich šéfovia. Ľudia sú motivovaní pracovať viac, pretože sa boja, že môžu o prácu prísť. „Pred krízou si podmienky na trhu práce diktovali zamestnanci, teraz to tak nie je,“ povedala Mokráňová.
Úspory stlačia rast Analytik UniCredit Bank Ján Tóth poukazuje, že rastu pomohli štatistické súvislosti. Pred rokom sa ekonomika prudko prepadla. Tohtoročné čísla sa porovnávali s veľmi nízkou základňou, a tak vyznievajú veľmi pozitívne. V nasledujúcich štvrťrokoch sa však rast ekonomiky spomalí. Jednotlivým sektorom sa bude dariť rôzne.
„V priemysle bude minimálne do zimy naďalej veľmi silný rast, stavebníctvo bude trpieť, služby sa budú oživovať pomaly,“ predpovedá Tóth. Nárast nezamestnanosti by sa podľa neho mohol tento rok zastaviť.
Pod očakávané spomalenie ekonomiky sa v nasledujúcich štvrťrokoch môže podpísať aj to, že vlády v Európe aj na Slovensku budú musieť šetriť, aby sa nedostali do podobných problémov ako Grécko.
Kríza totiž ekonomikám zvýšila deficity verejných rozpočtov, ktoré bude treba teraz znižovať. „Úsporné opatrenia v krajinách eurozóny by mohli rast v budúcom roku stlačiť nižšie,“ myslí si Tóth.
Rast z prvého štvrťroka bol podľa dostupných dát Eurostatu u nás najvyšší v únii.
HDP_EU
