BERLÍN/LONDÝN. Nemecko uvažuje o tom, či by sa jeho rozpočtový zákon nedal rozšíriť na celú eurozónu, informujú dnes európske médiá. Tým by sa posilnila dlhodobá stabilita eura, uvádza denník Süddeutsche Zeitung.
Nemecký denník bez udania zdroja priniesol informáciu, že vláda uvažuje o tom, či by nová európska legislatíva vychádzajúca z nemeckého modelu neochránila krajiny eurozóny pred nadmerným zadlžovaním.
Dlhová brzda
Nemecko schválilo zákon nazývaný Schuldenbremse (dlhová brzda) vlani. Legislatíva stanovuje, že od roku 2016 môže dosiahnuť maximálny štrukturálny deficit spolkovej vlády 0,35 % hrubého domáceho produktu (HDP). Jednotlivé spolkové krajiny nebudú môcť od roku 2020 hospodáriť so schodkom.
Kancelárka Angela Merkelová v nedeľu (16.5.) opatrne podporila sprísnenie pravidiel týkajúcich sa rozpočtových schodkov a verejných dlhov.
"Myslím si, že dlhová brzda je správnou vecou," uviedla Merkelová bez toho, aby špecifikovala, či má na mysli nemecký zákon alebo úpravu legislatívy v eurozóne.
Pravidlá sa nedodržiavali
Podľa britského denníka Financial Times (FT) bude nemecká vláda tlačiť na ostatné krajiny eurozóny, aby prijali svoju verziu nemeckej dlhovej brzdy. Ak by sa to Berlínu podarilo, znamenalo by to pritvrdenie fiškálnej disciplíny.
Existujúca legislatíva obmedzuje maximálnu výšku rozpočtového schodku krajín eurozóny na 3 % HDP. Problémom je, že krajiny nedodržiavali ani doterajšie fiškálne pravidlá.
Kríza otvorila dvere zmenám
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble podľa FT pracuje na rozsiahlej reforme pre zadlženú eurozónu, ktorej návrh predloží v piatok (21.5.) na prvom stretnutí pracovnej skupiny založenej na to, aby zvážila možnosti prehĺbenia spolupráce v oblasti hospodárskych politík krajín eurozóny.
"Bol by to dobrý nápad, keby ostatné krajiny prijali niečo podobné, aj keď to môže mať rozličné podoby a formy."
Vážnosť eurokrízy dala Berlínu energiu pre predloženie reforiem, ktoré by zrejme ešte pred 6 mesiacmi boli nepredstaviteľné.
Nápad podporila aj rakúska vláda. "Vzhľadom na vysokú zadlženosť v Európe podporujem dlhovú brzdu," povedal rakúsky minister financií Josef Pröll pre denník Die Welt. "Viedlo by to k jasnému limitu pre nové zadlženie, sprísneniu rozpočtovej disciplíny a vyrovnaným rozpočtom," dodal.
