BRUSEL. Eurozóna sa bude brániť proti finančnej kríze opatreniami, ktoré majú mať v jej členských štátoch rozličnú intenzitu i charakter. Tak znie hlavný výstup z rokovania ministrov financií euroskupiny, ktoré sa skončilo až v noci nadnes. Na schôdzke sa odsúhlasilo aj vyplatenie prvej tranže pomoci pre Grécko, 20 miliárd eur by mala juhoeurópska krajina dostať na účty už počas dnešného dňa.
"Je dôležité, aby sme praktizovali diferenciáciu v ekonomických politikách v rámci eurozóny. To znamená, že snaha o konsolidáciu sa bude odvíjať od priestoru, akú ponúka tá-ktorá fiškálna politika, i od citlivosti na podmienky v danom čase. Nie každý bude akcelerovať v konsolidácii rovnakým spôsobom - to by potláčalo ekonomický rast a ubližovalo ekonomickej obnove," vyjadril sa komisár pre ekonomické a finančné záležitosti Olli Rehn.
Prioritou teda zostáva ošetriť stav verejných financií členov eurozóny, čo priznal aj Rehn. Najviac sú na muške trhov po Grécku Portugalsko a Španielsko, odborníci sa najviac obávajú najmä prípadov, keby trhy zahnali do kúta veľké krajiny (popri Španielsku sa skloňuje aj Taliansko).
"Privítali sme preto ohlásenia portugalskej i španielskej vlády o prijatí opatrení smerujúcich k finančnej konsolidácii. Ich kroky a úspešnosť zhodnotíme ešte pred júnovým zasadnutím euroskupiny," povedal Rehn.
Euro je v kríze, euroúradníci sa však oň neboja
Ministri prerokovali aj nový krízový mechanizmus a jeho detaily, ktoré majú byť v prípade núdze - akútnych problémov s verejnými financiami niektorého z členov eurozóny - aktivované. Úlohu pri potenciálnom poskytnutí finančnej pomoci by mala zohrať aj Európska investičná banka, ktorá má koordinovať proces.
Pálčivou témou je pokles hodnoty eura na finančných trhoch, mena 16 štátov EÚ dosiahla v pondelok oproti americkému doláru štvorročné minimum a stenčujú sa riešenia, ako by mohli európski politici vytiahnuť menu z ťažkostí. Povedal to pred zasadnutím šéf euroskupiny Jean-Claude Juncker.
Euro posunul na "zlú" koľaj stav verejných financií v Grécku a krízu meny sa nepodarilo "druhostupňovo" odvrátiť ani prisľúbením i aktiváciou 110-miliónovej pomoci krajine cez bilaterálne pôžičky. Nepomáha ani ustanovenie nového záchranného mechanizmu (vo výške 720 miliárd eur) pre štáty, ktoré by sa v budúcnosti ocitli "v problémoch".
Čítajte viac: Podobné problémy, aké má dnes euro, prežil v minulosti aj dolár.
Šéf euroskupiny Jean-Claude Juncker si však nemyslí, že všeobecná pozícia eura by mala byť ohrozená. "Euro je dôveryhodnou menou, počas 11 rokov jeho fungovania sme v eurozóne udržali cenovú stabilitu na želanej úrovni a udržíme ju aj v ďalšom období," vyhlásil sebavedomo Juncker.
Nemci volajú po dlhovej brzde
Minulý týždeň predstavila Európska komisia svoj plán, ako predísť finančným krízam v eurozóne, a jeho súčasťou je aj "náhľad" do národných rozpočtov ešte predtým, než budú predložené národným parlamentom na schválenie. "Vždy som hlásal to, že zjednocovanie ekonomických politík je žiaduce. Európska komisia nebude zasahovať do rozpočtov členských krajín, ale jej zámerom je diskutovať o rozpočtoch," podotkol luxemburský premiér.
Politici, najmä z Nemecka, volajú aj po striktnom dodržaní pravidiel stanovených v Pakte stability a rastu, a pokiaľ si štáty nebudú plniť svoje fiškálne záväzky, mali by nasledovať rigorózne sankcie. Kancelárka Angela Merkelová dokonca ohlásila cez víkend potrebu prijatia legislatívnych úprav, ktoré by zaručili v štátoch vyrovnané rozpočty.
V Nemecku už svoju "Schuldenbremse" (Dlhová brzda) majú, podľa zákona od roku 2016 môže dosiahnuť maximálny štrukturálny deficit spolkovej vlády 0,35 % hrubého domáceho produktu (HDP) a jednotlivé spolkové krajiny nebudú môcť od roku 2020 hospodáriť so schodkom.
Na burze nápadov ako spasiť euro, je o štyri konské dĺžky najaktívnejšie Nemecko, píše Peter Schutz.
"Musíme pôsobiť na príčiny, ktoré krízu spôsobili, a nestačia na to len vyhlásenia, testovanie, úmysly a deklarácie. Musí byť jednoznačné, že politici stanovujú pravidlá, nie trhy. Pakt stability a rastu je sám osebe dobrou 'dlhovou brzdou', nie je potrebné si pomáhať nemeckou verziou 'Schuldenbremse'," povedal po zasadnutí nemecký minister financií Wolfgang Schäuble.
V noci nadnes sa rozhodlo aj o tom, že Grécko dostane svoju prvú časť pomoci vo forme pôžičky už dnes (18. mája), teda podľa dohodnutého scenára ešte pred 19. májom. Prvá tranža finančnej asistencie bude uvoľnená v hodnote 20 miliárd eur, z nich 14,5 miliardy zabezpečia štáty eurozóny, zvyšných 5,5 miliardy poskytne Medzinárodný menový fond (MMF).
Slovensko sa na prvej splátke Grécku ešte nepodieľa, o vyplatení slovenského podielu úverov sa rozhodne až po parlamentných voľbách 12. júna.
Počiatek: Hrozba vylúčenia z eurozóny je najefektívnejšou cestou k stabilite
BRUSEL. Členské štáty eurozóny musia mať ultimatívnu hrozbu na to, aby bola finančná konsolidácia záväzná a úspešná v širšom kontexte, myslí si minister financií SR Ján Počiatek. Šéf rezortu financií sa zúčastnil na zasadnutí predstaviteľov krajín eurozóny.
Počiatek po schôdzke zdôraznil, že Európska komisia (EK) bude musieť nájsť mechanizmus, ktorý donúti krajiny naprogramovať si hospodárenie tak, aby bolo v súlade s očakávaniami EÚ týkajúcich sa verejného dlhu, rozpočtového deficitu či inflácie. Pravidlá v Pakte stability a rastu sa niekoľko rokov ignorovali, EK tieto "hriechy" podľa Počiatka nijako netrestala, čo vyústilo do "gréckeho problému".
"Kľúčom pre úspešnosť hry je dodržiavanie pravidiel. Teda v tomto prípade bude dôležité regulovať vynucovanie dodržania v Pakte stability a rastu stanovených pravidiel. Slovensko je ochotné podporiť aj úroveň takých úvah, aby v prípade ich nedodržania bola krajina z eurozóny vylúčená. Dôležité je, akým spôsobom si komisia vynúti dodržanie pravidiel. Nasadenie 'papierového tigra' nemá zmysel - musí vzniknúť nástroj, ktorý bude mať EK v rukách, pokiaľ krajina nebude dodržiavať disciplínu. Inak to fungovať nebude," povedal Počiatek, podľa ktorého s takýmto rozsahom sankčných opatrení súhlasí viacero krajín, ich názvy však neprezradil.
Pertraktovanou aktuálnou témou v jednotlivých štátoch je plánované zavedenie tzv. európskeho semestra, počas ktorého by mala komisia počnúc rokom 2011 kontrolovať rozpočty jednotlivých štátov, avšak bez nároku na ich podrobnú revíziu či korekciu.
"V zásade sa nik zo štátov eurozóny nebráni tomu, aby boli základné rámce rozpočtov posudzované komisiou vopred. Na úrovni euroskupiny ešte musí prebehnúť širšia diskusia, detaily sme ešte nepreberali, a teda nie sú známe ani mantinely, v ktorých sa hodnotenie rozpočtov zo strany komisie má pohybovať," uviedol Počiatek na margo opatrenia k posilneniu tzv. economic governance.
TASR
