Hlasov, že rozpočtových delikventov by mali z eurozóny vyhodiť, pribúda. Pridal sa k nim aj minister financií Ján Počiatek. Analytik jeho slová neberie vážne, pre rozbitý slovenský rozpočet.
BRATISLAVA. Politici v Európskej únii by sa mali pripraviť na to, že budú menej rozhadzovať ako dosiaľ. Ale len za predpokladu, že eurokomisia to so sankciami za porušovanie rozpočtových pravidiel v únii a eurozóne myslí vážne.
V Bruseli sa už nahlas hovorí o tom, že pokuty budú dostavať nielen krajiny s deficitom nad tri percentá HDP. Ale aj tie, ktoré v dobrých časoch, teda keď sa ekonomikám darí, neznižujú deficit, hoci ho majú pod troma percentami. Eurokomisár pre menové záležitosti Olli Rehn včera povedal, že bičom na chudobnejšie krajiny by mohlo byť, že by im siahli na peniaze z eurofondov.
Menový fond a Amerika nie sú dojnou kravou, zdôrazňuje Ivan Štulajter.
Aj to boli témy, o ktorých v noci z pondelka na utorok rokovali ministri financií eurozóny. Dohodli sa aj na regulácii takzvaných hedgových fondov, ktoré sa považujú za spoluvinníkov finančnej krízy. Zatiaľ bez detailov. Euro včera ministrov odignorovalo. Stagnovalo okolo úrovne 1,24 dolára za euro.
Myslia to vážne?
Reči o šetrení vyvolávajú pochybnosti, lebo pravidlá o deficite či dlhu porušila počas vyše desiatich rokov existencie eurozóny takmer každá krajina, pokutu však nedostal nik.
Ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth si myslí, že sankcie v budúcnosti už nezostanú len na papieri, ako to bolo doteraz. „Politikov k tomu prinútili finančné trhy, ktoré napriek všetkým možným opatreniam zo strany Bruselu nie sú ochotné znížiť svoje rizikové prirážky na vládne pôžičky Grécka, Španielska či Portugalska na znesiteľnú úroveň,“ povedal.
K jeho tvrdeniam sa pridáva aj ekonóm Privatbanky Richard Tóth, ktorý sa domnieva, že „z technického hľadiska sa blížime k bodu, keď už nebude možné dlhy krajín splatiť“.
Vylúčiť!
Podľa Tótha z UniCredit Bank by však k pravidlám únie na vymáhanie rozpočtovej disciplíny malo pribudnúť aj to najtvrdšie: Von! „Všetky iné pravidlá sa do určitej miery dajú ignorovať, toto nie,“ povedal. O vylúčení eurozóny nahlas hovorí aj slovenský minister financií Ján Počiatek, ktorý tvrdí, že krajiny musia mať nad sebou hrozbu, aby šetrenie v rozpočtoch bolo záväzné. „Slovensko je ochotné podporiť, aby v prípade nedodržania pravidiel bola krajina z eurozóny vylúčená,“ citovala TASR Počiatka.
Ekonóm Richard Tóth ministrove slová neberie vážne. Vláda podľa neho nedokázala, že by v rozpočte vedela šetriť. Tento rok napríklad hrozí, že dane budú o 500 miliónov eur nižšie, o úsporách, ktoré výpadok nahradia, sa však mlčí. „Je to skôr taký folklór pre voličov. Neverím mu vzhľadom na nepriaznivý vývoj slovenských verejných financií,“ reagoval na Počiatka Tóth.
Plusy a mínusy donucovania v únii
Možností, ako môže Brusel vynútiť rozpočtovú poslušnosť od členov únie či eurozóny, je viacero. Doteraz však nenašiel odvahu na to, aby niekoho potrestal. Previnili sa pritom takmer všetci.
1. Brusel siahne na eurofondy
Plusy: Zasiahlo by to najmä chudobnejšie štáty, ale len v prípade, keď sú schopné eurofondy vyčerpať.
Mínusy:
- Zložitejšie by bolo postihovať týmto spôsobom bohaté štáty ako Francúzsko či Nemecko, ktoré dávajú do spoločného rozpočtu únie viac, ako z neho dostávajú.
- Subjekty, ktoré už majú zmluvy na eurofondy, by sa ich v penalizovanej krajine mohli domáhať súdnou cestou. Keby chýbajúce peniaze šli zo štátneho rozpočtu, zas by sa len prehĺbil dlh.
- Pokuta sa dotkne aj tých, ktorí za nedisciplinovanosť vlády nemôžu. Spomalí sa hospodársky rast.
2. Finančná pokuta
Plusy: Politický tlak na strany, ktoré vládnu v čase, keď je udelená.
Mínusy: Pokuta by ešte viac prehĺbila zlé hospodárenie štátu a zvýšila dlh.
3. Obmedzenie hlasovacích práv
Plusy: Krajina, ktorej sa to týka, nemá možnosť zablokovať sankcie, ktoré jej hrozia.
Mínusy: Pre politikov je pred voľbami oveľa dôležitejšie, aby si kupovali voličov. Bruselom na nejaký čas obmedzené hlasovacie práva by mohli ignorovať.
4. Vylúčenie (vystúpenie) z eurozóny
Plusy:
- Keby existovali jasné mechanizmy na vylúčenie neposlušných, upevnilo by to dôveryhodnosť eura. Išlo by však o krajný prostriedok, ktorý by sa použil na prípady typu Grécko.
- Ak by to vylúčenú krajinu nepoložilo, po prípadnej devalvácii meny by sa zvýšila jej konkurencieschopnosť.
Mínusy:
- Okamžitý bankrot, dôveryhodnosť vylúčenej krajiny by bola u veriteľov na nule.
- Destabilizácia ostatných krajín v eurozóne.
- Ak by však vylúčenie hrozilo Francúzsku či Nemecku, bol by to zánik eurozóny.
5. Uvalenie špeciálnej dane pre neposlušných
Plusy: Ak by išlo o nepriamu daň typu DPH, vymožiteľnosť by bola veľká.
Mínusy: Popieranie daňovej suverenity, spomalenie rastu, zhoršenie príjmov rozpočtu penalizovaného štátu.
6. Štát si schváli zákonné obmedzenie pre nárast dlhu
Plusy:
- Prípadný ústavný zákon obmedzujúci deficit alebo dlh by zvýšil tlak na politikov konať zodpovednejšie.
- Ak by existovala špeciálna rada, ktorá by pravidelne vyhodnocovala rozpočtovú disciplínu štátu, účinok reštriktívneho zákona by sa ešte zvýšil.
Mínusy:
- Nájsť ústavnú väčšinu na takýto krok by mohol byť neprekonateľný problém.
- Zvýšilo by sa riziko kreatívneho účtovníctva, keď by vlády pod tlakom zákona falšovali štatistiky alebo obchádzali pravidlá iným spôsobom.
Ľuboš Jančík
