BUDAPEŠŤ.
"Vysoký externý dlh, veľký vládny dlh, nepriaznivý pomer dlhov k úverom v bankovom sektore a výrazné zadlženie domácnosti v cudzích menách sú hlavnými zdrojmi tejto zraniteľnosti," skonštatoval Simor.
Nová vláda by mala prevziať moc na budúci týždeň a ako prvé by sa chcela dohodnúť s Medzinárodným menovým fondom (MMF) na zmene podmienok splácania úveru, ktorý Maďarsku poskytol v roku 2008 spolu s Európskou úniou a Svetovou bankou.
Členovia budúcej vlády premiéra Viktora Orbána odhadujú, že rozpočtový schodok krajiny tento rok dosiahne 6 % hrubého domáceho produktu, pričom podľa dohody s MMF mal byť maximálne 3,8 % HDP. Európska komisia zase predpovedá, že štátny dlh Maďarska by sa mohol tento rok prehĺbiť až 79 % HDP.
Ale ak chce Maďarsko v dohľadnej budúcnosti zaviesť euro, jeho hospodárska politika a rast musia byť udržateľné.
Maďarsko však nemá zatiaľ naplánovaný termín vstupu do menovej únie a nespĺňa ani jedno z maastrichtských kritérií. Analytici odhadujú, že by sa o zavedenie spoločnej európskej meny mohlo pokúsiť najskôr v roku 2015.
Simor upozornil, že kríza znížila rastový potenciál maďarskej ekonomiky na 2,5 % z 3,2 % pred jej vypuknutím. Krajina by preto mala realizovať ďalšie reformy, ak chce oživiť hospodárstvo a dosiahnuť rovnaké tempo rastu ako pred recesiou.
Vláda v Budapešti by si tiež mala vziať ponaučenie z krízy a zredukovať svoj deficit hlbšie pod úroveň požadovanú Európskou úniou, aby si vytvorila priestor na zvládnutie prípadných problémov v budúcnosti, radí Simor.
Informovali o tom agentúry Reuters a Bloomberg.
