ŠÚTOVO, BRATISLAVA. Jedna miliarda eur na 75 kilometrov súkromných ciest medzi Martinom a Prešovom stále visí vo vzduchu. Európska investičná banka (EIB) túto sumu na cestu nepožičia, kým si Brusel nebude istý, že dostatočne chránime prírodu.
Úradníci v Bruseli majú výhrady k betónovej ceste v chránenom území na úseku Turany – Hubová. Ide najmä o územie Veľkej a Malej Fatry, ako aj Váhu. V chránenej oblasti nesmieme podľa Bruselu stavať, kým sa veci nevyriešia, ak chceme celý úver získať.
Už teraz sú veľké škody
Vedecký pracovník z Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici Ján Topercer hovorí, že stroje už nenávratne zničili alebo poškodili časť chráneného územia európskeho významu.
„Pokiaľ ide o Naturu 2000, najvážnejšie zásahy urobili v území európskeho významu Veľká Fatra. Na severnom svahu Kopy nad Kraľovanmi vidno vrty a časť kopca odlesnili. Územiu dali zabrať aj obslužné komunikácie,“ hovorí.
Topercer tvrdí, že stavebné mechanizmy vo Veľkej Fatre nenávratne zničili či významne poškodili biotopy vápencových bučín, ale zasiahli aj prioritný biotop európskeho významu javorové sutinové lesy. Na území európskeho významu rieky Váh zničili napríklad časť biotopov brehových porastov deväťsilu.
„Veľká časť týchto biotopov je nenávratne poškodená. Ak by nepokračovali v stavbe, možno by sa za 100 až 150 rokov obnovili aspoň vápencové bučiny, ale javorové lesy ťažko. Deväťsil na brehu Váhu je zničený,“ hovorí Topercer.
Bruselu sa pri posudzovaní financovania výstavby D1 nemusí pozdávať, že ku škodám na chránených územiach už došlo. „Sú len dve možnosti. Buď je vplyv taký, s akým sa počítalo v projekte a potom to neprekáža, alebo je výrazne vyšší, a to môže znamenať, že Európska komisia nedá pozitívne stanovisko s financovaním,“ povedal Ladislav Miko z generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre životné prostredie.
Pri porušení európskej legislatívy o ochrane životného prostredia pritom hrozí aj to, že voči nám začne Brusel oficiálne konať. Hovorca eurokomisára pre životné prostredie Joseph Hennon potvrdil, že príslušné oddelenie zhodnocuje spôsobené škody.
Momentálne naše orgány s bruselskými rokujú o tom, čo všetko treba urobiť, aby príroda utrpela čo najmenej. Keď sa dohodnú, Brusel dá EIB zelenú, aby schválila úver. Ako dlho to bude trvať, Miko nevedel povedať. „Sú to horizonty dní po každej výmene listov a informácií. Kedy dospejeme k situá〜cii, že povieme, už je to všetko, neviem odhadnúť,“ povedal.
Minister dopravy Ľubomír Vážny (Smer) očakáva že sa projekt uzatvorí do 28. mája. Ako už dávnejšie povedal, je presvedčený, že podmienky na stavbu úsekov D1 boli splnené.
Tunel Korbeľka je pasé
V roku 2002 Ministerstvo životného prostredia odporúčalo viesť úsek diaľnice D1 Turany – Hubová tunelom Korbeľka. Napokon však zvíťazil povrchový variant.
Vladislav Jurečka, starosta podhorskej obce Šútovo, ktorú diaľnica vďaka povrchovému riešeniu rozčesne na dve časti, sleduje vývoj situácie. Napriek pozastaveniu financovania neverí, že štát výstavbu zastaví. „Samozrejme, že diaľnica pôjde aj cez chránené územia. Variant s tunelom Korbeľka by bol pre nás ideálny. To sme aj presadzovali, ale nepodarilo sa nám to,“ povedal. Ľudia boli totiž pod veľkým tlakom.
„Chodili a hovorili, že ak nepodpíšu, vyvlastnia ich. Diaľnica neznamená pre nás žiadny prínos, ale už urobili veľa. Stavajú oporné múry, vykúpili pozemky. Čo by s nimi robili? Ľudia im už peniaze nevrátia,“ dodáva starosta.
Zmenu trasovania vylúčil minister Vážny. Nie je to ani požiadavka Bruselu. „Naša informácia v Bruseli je taká, že variant s Korbeľkou bol opustený preto, že sú tam hydrogeologické problémy a že nie je realizovateľná. Môžeme sa baviť veľmi dlho o tom, či je to pravda, alebo nie. Komisia nemá svoju vlastnú geologickú službu, ktorú by sme tam poslali,“ zhodnotil Miko.
Plány nášho ministerstva potvrdzuje aj rýchlosť, s akou štát a stavbári napredujú. Prípravné práce sa už skončili a nasledujú činnosti na zabezpečenie budúceho staveniska. Vyplýva to z vyjadrení hovorcu ministerstva dopravy Stanislava Jurikoviča.
Len na investície do stavby cesty treba dať dokopy 2,5 miliardy eur. Počas tridsiatich rokov však za cestu zaplatíme 9,13 miliardy eur. Súťaž o túto zákazku vyhralo konzorcium, v ktorom je aj firma Váhostav Juraja Širokého a Doprastav.
Ako vláda plní sľub zrýchliť výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií
Čo sľúbili: Vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Premiér Robert Fico v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že jeho kabinet „má podstatne väčšie ambície v diaľničnej infraštruktúre, ako bolo vyjadrené v programovom vyhlásení vlády". (...) Podľa premiéra prijme vláda v krátkom čase „rozhodnutia ekonomického, finančného a legislatívneho charakteru, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia musí byť dokončené spojenie medzi Bratislavou a Košicami".
Zdroj: SME 7.7.2007, Premiérova diaľnica je nereálna
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Rýchlejšia stavba diaľnic zvýši mobilitu pracovnej sily aj tovarov, čo môže urýchliť rozvoj regiónov a tým aj celej ekonomiky. Dôležité však je, aby zrýchlenie výstavby bolo efektívne. Aj stavanie diaľnic má svoju cenu.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. V rokoch 2007-2009 došlo oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu k miernemu zrýchleniu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (44,7 km ročne oproti 40,9 km ročne). Tempo výstavby naznačuje, že vláde sa podarí sprevádzkovať do roku 2010 sľúbených 100 km ciest. Prepojiť diaľnicou Košice a Bratislavu sa však do roku 2010 nepodarí.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako SMER-SD plní sľub o obmedzenom využívaní PPP projektov pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest
Čo sľúbili: Smer doporučuje zaoberať sa možnosťou financovať menšie úseky formou PPP (Public-Private-Partnership) v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t.j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.
Zdroj: Tlačová konferencia Smeru, 22.3.2005
„Ak bude strategický referenčný rámec podľa našich predstáv, potreba budovania a financovania diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, označované ako PPP projekty, nie je potrebná. Tento spôsob by nám pomohol len z hľadiska času a termínov. Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu."
Zdroj: Ľubomír Vážny, Na diaľnice bude dosť, chceme šetriť, Pravda, 24.7.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vzhľadom na minimálne skúsenosti s PPP projektmi a vysoké riziko ich predraženia súhlasia s plánom spustiť PPP projekty najskôr na kratších a menej náročných úsekoch.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda po voľbách rozbehla tri veľké súťaže na stavbu diaľnic cez PPP projekty v celkovej dĺžke 151 km. Podľa médií boli pôvodné odhady nákladov približne 3,52 mld. eur, neskôr sa však predpokladané náklady vyšplhali na 6,4 mld. eur.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
