TOKIO. Vďačí za to spotrebiteľským výdavkom a solídnemu exportu smerujúcemu do Ázie.
Oživovanie sa však spomaľuje spoločne s poklesom vplyvu vládnych stimulov. Vyhliadky druhej najväčšej svetovej ekonomiky tiež zhoršuje dlhová kríza eurozóny. Problémy eura totiž môžu spôsobiť posilnenie jenu, čo by malo negatívne dôsledky na vývoz, ktorý zrejme tiež zasiahne uťahovanie opaskov v eurozóne.
Medzikvartálne sa japonský hrubý domáci produkt (HDP) zvýšil o 1,2 %, čo bolo najviac za uplynulé tri štvrťroky. Medziročný rast dosiahol tempo 4,9 %. Bol síce pomalší, než trhom očakávaných 5,4 %, ale prekonal tempo rastu v USA (3,2 %) a v eurozóne (0,8 %) za rovnaké obdobie.
Vládne stimuly tiež zvýšili spotrebiteľský dopyt po tovaroch dlhodobej spotreby, ako sú domáce spotrebiče. Oživenie domácej spotreby však získava na sile a rozširuje sa aj na tovary, ktorých sa netýkajú vládne stimuly. Podľa ekonómov by mal mať prudký rast exportu pozitívny vplyv aj na domácnosti.
"Rastúci vývoz zrejme začne zvyšovať produkciu, a tým bude podporovať spotrebu," myslí si hlavný ekonóm Bank of America Merrill Lynch Masayuki Kichikawa.
"Pokiaľ bude dopyt zo strany rozvíjajúcich sa ekonomík vysoký, Japonská ekonomika bude pokračovať v oživovaní," myslí si ekonóm spoločnosti Sumitomo Mitsui Asset Management Hiroaki Muto. Vývoj zahraničných ekonomík je podľa neho najväčším rizikom ohrozujúcim vyhliadky japonského hospodárstva. Pripomenul, že dlhová kríza v Európe prehĺbila obavy týkajúce sa stálosti globálneho rastu.
Ďalším problémom je, že rast nie je dostatočný na to, aby sa ekonomika dostala z deflácie. Spotrebiteľské ceny pokračujú v poklese, čo tiež ohrozuje zotavovanie japonskej ekonomiky.
Informovali o tom agentúry Reuters, AP a Bloomberg.
