Pred necelými dvoma rokmi si museli obchodníci modernizovať staré alebo kupovať nové pokladnice. Pre euro. Dnes ich štát tlačí do ďalšej zmeny. V pokladniciach musí byť fiškálna pamäť. Zmena ich vyjde na stovky eur.
BRATISLAVA. Štát znovu ťahá od podnikateľov peniaze. Ani nie dva roky potom, čo si obchodníci museli zmeniť staré registračné pokladnice na nové eurové, prichádza ďalšia zmena. Od budúceho roka musia mať v pokladniciach takzvanú fiškálnu pamäť, ktorá nedovolí robiť zásahy do údajov o tržbách, obrate či cenách. Ministerstvo financií si od toho sľubuje menej daňových únikov.
Obchodníci majú na výber. Buď si kúpia nové pokladnice, alebo samostatnú fiškálnu pamäť, ktorú si pripoja k starej pokladnici. Nech sa už rozhodnú pre ktorúkoľvek z možností, vyjde ich to na stovky eur. Ak to odignorujú, hrozí im pokuta od 330 do 3300 eur.
Fiškálna pamäť nebude zadarmo, a to je problém. Píše Ivan Štulajter.
Obchodníkov naháňa, kauzy ignoruje
Čo sa zmení
Pokladnice musia byť od roku 2011 vybavené fiškálnou pamäťou. Zamedzí to prepisovaniu údajov o obrate, čo niektorí obchodníci využívali na znižovanie daňového
základu a krátenie daní.Pokladnice budú chránené daňovou ochrannou plombou.
Fiškálna pamäť musí mať kapacitu na zápis a uchovanie údajov minimálne na päť rokov a prevádzkovú pamäť minimálne na 90 dní bez pripojenia k zdroju elektrickej energie.
Zákon vyžaduje, aby podnikatelia vykonávali len dennú uzávierku a povinnosť mesačnej uzávierky odpadá. Údaje z dennej uzávierky sa neprepisovateľne a trvalo zapisujú do fiškálnej pamäte.
Každý pokladničný doklad bude obsahovať špeciálny ochranný znak v tvare „MF“, ktorý odlišuje pravú účtenku od nepravej.
Podnikatelia štátu vyčítajú, že robí zbytočné kroky, ktoré viac peňazí do rozpočtu neprinesú. Ministerstvo financií trvá na svojom: zmena je potrebná, zamedzí podvodom a v rozpočte bude viac peňazí z daní.
Podnikatelia sa bránia argumentujúc, že podvodov s pokladnicami je veľmi málo a prínosy, ktoré by štát mohol mať z dodatočných daní, sú oveľa nižšie ako náklady, čo budú mať firmy s premenou starých či kúpou nových pokladníc. „Sú veľké kauzy, kde štát prichádza o neporovnateľne väčšie peniaze ako pri elektronických pokladniciach,“ povedal šéf Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka.
Zavádzanie fiškálnej pamäte je podľa neho zbytočné a podnikateľom len zvýši náklady. Odhady sa pohybujú od 80 do 1000 eur na pokladnicu. Obchodníkov zmena podľa generálneho sekretára Zväzu obchodu a cestovného ruchu Jozefa Orgonáša vyjde na vyše 70 miliónov eur. Ďalších osem až 12 miliónov pohltí pravidelná ročná údržba.
„Sme jednoznačne proti,“ hovorí podpredseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko Martin Katriak. Tvrdí, že únik daní pre podvody s pokladnicami bol u veľkých a stredných obchodníkov minimálny. Hovorca Daňového riaditeľstva Miroslav Dobák nesúhlasí. Len tento rok uložili v súvislosti s registračnými pokladnicami stovky pokút za vyše 115-tisíc eur. Katriak pripúšťa, že v reštauračných službách či u malých obchodníkov môže byť problémov s pokladnicami viac.
Ministerstvo financií obchodníkom neustúpi. Zmena sa uskutoční od januára budúceho roka. „Chceme zabrániť neoprávneným zásahom daňovníkov do daňových údajov v pokladniciach a zamedziť obchádzaniu daňovej povinnosti,“ povedal hovorca rezortu Miroslav Šmál.
Výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina oponuje: „Najväčšie daňové úniky v DPH nie sú z prepisovania záznamov v registračných pokladniciach, ale v tom, že sa tovar alebo služba predajú bez bločku, čo sa nevyrieši, ani keď budú fiškálne pokladnice.“ Katriak hovorí, že ministerstvo malo radšej posilniť daňovú kontrolu ako zavádzať fiškálne pamäte.
Malo to byť s eurom
Kičinovi sa nepáči, že štát neurobil zmeny v pokladniciach pri prechode na euro a znovu zaťažuje podnikateľov. Hovoria to aj hlasy „zdola“. „Je to od štátu nekorektné, stále od nás ťahá peniaze. Keď sme si kupovali pokladnice pred dvoma rokmi, už vtedy to mohlo byť prerobené,“ hovorí kaderníčka z Bratislavy Iveta Peťáková.
Šmál argumentuje, že pri zavádzaní eura fiškálnu pamäť od podnikateľov nežiadali, lebo tí sa sťažovali, že by to bolo príliš nákladné a museli by preto zvyšovať ceny. Kičina si myslí, že keby sa reforma pokladníc urobila naraz, bolo by to lacnejšie. „Nemali obchodníkom vtedy ustupovať, bolo to nesprávne.“
Podľa Kičinu by nezaškodilo, keby štát namiesto zbytočných opatrení, ako sú napríklad fiškálne pokladnice, robil kroky na zlepšenie podnikateľského prostredia: zmiernil Zákonník práce, zreformoval odvody alebo zvýšil vymáhateľnosť práva. „Určite by malo vyšší vplyv na príjmy štátneho rozpočtu, keby bolo u nás kvalitné podnikateľské prostredie ako nové fiškálne pokladnice,“ kritizuje Kičina.
Ako vláda plní sľub zlepšiť podmienky pre podnikanie
Čo sľúbili: Vláda SR zlepší podmienky pre rozvoj všetkých foriem podnikania (...) (Vláda si kladie za cieľ) garantovať stabilitu a predvídateľnosť podnikateľského prostredia.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Kvalitnejšie podnikateľské prostredie vedie k vyššiemu hospodárskemu rastu, vyššej zamestnanosti a životnej úrovni v celej krajine.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Prijatím eura od 1. januára 2009 vláda prispela k stabilite a predvídateľnosti podnikateľského prostredia. Vo svetových i domácich rebríčkoch sa však situácia skôr zhoršuje. Slovensko si oproti roku 2005 pohoršilo v hodnoteniach Doing Business Svetovej Banky, Indexu konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra, Indexu ekonomickej slobody World Heritage Foundation i slovenského Indexu podnikateľského prostredia.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
