LONDÝN, BRATISLAVA. Briti dávajú viac peňazí na úroky za požičané peniaze ako na obranu, dopravu či políciu. Ak sa s tým nebude niečo robiť, tromfnú poplatky veriteľom aj ropozočet na školstvo.
Týmito slovami včera na tlačovej konferencii predstavil nový konzervatívny minister financií Geogre Osbourne plánované úspory vo výdavkoch štátu. Malo by ísť o 6,25 miliardy libier (7,13 miliardy eur).
Obetujú zbytočné programy
Šetriť sa bude podľa Osbourna na rôznych „zbytočných“ veciach. Ide o programy v doprave či v lokálnych vládach. Obetuje sa napríklad aj program Child Trust Fund, v rámci ktorého každé narodené dieťa dostáva na účet od štátu 250 libier, ktoré si môže vybrať až v 18. roku života. Má sa tiež zastaviť nábor nových zamestnancov vo verejnom sektore.
Osbourne povedal, že znižovanie výdavkov sa nedotkne dôležitých peňazí na obranu, školstvo či zdravotníctvo. Na rozdiel od iných krajín neškrtajú Briti plošne mzdy zamestnancom vo verejnej správe.
Británia patrila v minulom roku medzi krajiny Európskej únie, ktoré mali najvyšší deficit – 11,2 percenta HDP. Celkové zadlženie krajiny sa tak vyšplhalo takmer na 70 percent hrubého domáceho produktu.
Malý prvý krok
Navyše, podobne vysoký deficit, presnejšie 156 miliárd, je naplánovaný aj na tento rok. V porovnaní s ním sú navrhované zmeny len malým prvým krokom.
„Je to skutočne málo – nie viac ako záloha, keď to porovnáte s rozsahom deficitu. Ale nejako musíte začať,“ povedal pre americký denník New York Times analytik Tim Morgan.
Osbourne naznačil, že nezostane iba pri prvom kole škrtov. „Je to prvýkrát, čo vláda ohlásila ťažké rozhodnutie v oblasti výdavkov. Nebude posledné. Chcem, aby ľudia vedeli, že to nerobíme len tak, ale pre to, aby sme zlepšili kvalitu života ľudí a vybudovali v budúcnosti lepšiu ekonomiku,“ povedal včera minister podľa denníka Guardian. Ďalšie úsporné opatrenia by podľa ľudí z ministerstva mali byť ešte väčšie a bolestivejšie ako včera ohlásený prvý krok.
