NEW YORK. Vyplýva to z údajov, ktoré zhromaždila agentúra Bloomberg.
Po vypuknutí gréckej dlhovej krízy, ktorá odhalila slabý dohľad nad financiami eurozóny, vyšlo najavo, že vlády v eurozóne nedodržali jeden alebo oba rozpočtové limity Európskej únie (EÚ) v 57 % z 11 rokov, ktoré uplynuli od zavedenia eura. Podľa Paktu stability a rastu EÚ nesmie totiž výška štátneho dlhu presiahnuť 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) a rozpočtový schodok musí byť nižší ako 3 % HDP.
Ukázalo sa teda, že záväzok členov eurozóny, ktorý sa týka dodržiavania fiškálnych pravidiel, je skôr "rečnícky obrat" ako skutočnosť.
Spomedzi krajín, ktoré vstúpili do eurozóny v roku 1999, Belgicko a Taliansko nesplnili aspoň jedno z dvoch fiškálnych pravidiel za celých 11 rokov. Grécko porušovalo tieto limity deväť rokov. Iba Fínsko a Luxembursko každý rok dodržali obe nariadenia.
Podľa bývalého šéfa Medzinárodného menového fondu (MMF) a dnes profesora na prestížnej Harvardskej univerzite Kennetha Rogoffa eurozóna príliš brala na ľahkú váhu dlhové kritériá zakotvená v Masstrichtskej zmluve a teraz za to musí platiť.
Ministri financií EÚ sa v piatok 21. mája dohodli na sprísnení sankcií za porušovanie fiškálnych pravidiel. Nemecko navrhuje, aby štáty, ktoré prekračujú povolený limit pre rozpočtový deficit, čelili pokute vo výške 0,5 % HDP až dovtedy, kým svoje schodky nedostanú opäť pod 3 % HDP. Počas celej existencie eurozóny ešte žiadna z členských krajín nedostala pokutu.
Podľa predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya únia uvažuje o zavedení finančných aj nefinančných sankcií za opakované prekročenie hranice pre rozpočtový schodok.
Informovala o tom agentúra Bloomberg.
